Zavedenie imperatívneho mandátu je právne nerealizovateľné. V rozhovore pre TASR to vyhlásil predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer) s tým, že prijatie takéhoto typu myslenia by pre neho znamenalo už len krôčik k totalite.
"Chvalabohu, nech už ktokoľvek a akokoľvek pejoratívne popisuje slovenský politický systém a fungovanie parlamentu, nikdy sa nikto s takýmito myšlienkami nezahrával," reagoval na otázku, či by sa neustálym prechodom poslancov medzi klubmi, prípadne postupnému pribúdaniu nezávislých poslancov v priebehu volebného obdobia nedalo zabrániť zákonným zákazom.
Paška doplnil, že esencia slobody a demokracie tu stále bola a bude a nikto si nedovolí ísť do mechanizmov, ktoré by priniesli takúto mieru kontroverzie a ohrozenia. "Aj preto sa okolo relatívne logicky vyzerajúceho problému - ako narábať so získaným mandátom - nediskutuje spôsobom prinúťme ho. Je to veľmi krehká pôda," podčiarkol.
Podľa Pašku už história ukázala, že aj často dobre mienené mechanizmy, ktoré boli naexponované z úplne racionálnych dôvodov, sa zrazu zvrhli do deformácií, ktoré potom priniesli obrovské škody. "Ja nie som zástanca takýchto postupov," dodal.
Podpredsedníčka NR SR a koaličnej SNS Anna Belousovová sa však domnieva, že imperatívny mandát by prispel nielen k väčšej zodpovednosti poslancov, ale aj k stabilizácii parlamentu. "Napríklad SNS mala 20 poslancov, teraz máme 19 (do ĽS-HZDS prestúpil v novembri 2006 Miroslav Kotian, pozn. TASR), teda ako k tomu prídu voliči, ktorí chceli, aby SNS mala 20 zákonodarcov?" pýtala sa. Zároveň však uistila, že ak by niektorý z poslancov chcel vstúpiť do radov národniarov, vystupovala by proti tomuto kroku. "Taký človek u mňa nemá dôveru," povedala pre TASR.
Na margo politikov, ktorí argumentujú právami poslanca slobodne sa rozhodovať vo svojom hlasovaní, podotkla, že "tí obhajcovia demokracie zabúdajú na práva voliča". Práve ten si podľa nej vybral zákonodarcu v balíku aj so stranou, za ktorú kandidoval, s programom, ktorý mu táto strana ponúkala. "Tí, ktorí zo strán odchádzajú, de facto voliča podvádzajú," vyhlásila. Domnieva sa, že nie je v právnej nerovnováhe, keď vo volebnom zákone sa hovorí o straníckych nomináciách a neskôr sa v NR SR objavujú nezávislí poslanci.
Na otázku, či SNS chystá kroky na zmenu Ústavy SR, ktoré by smerovali k zavedeniu imperatívneho mandátu, odpovedala negatívne. "Žiadna z politických strán by to nepodporila a skončilo by to len tak, ako skončili všetky ostatné podobné iniciatívy," dodala.
Politológ Grigorij Mesežnikov považuje imperatívny mandát za nezlučiteľný so systémom parlamentnej demokracie. "My máme predsa ústavný zákaz imperatívneho mandátu, čiže z tohto pohľadu má predseda parlamentu absolútnu pravdu," uviedol pre TASR. Zavedenie takéhoto inštitútu by podľa neho spôsobilo, že politické strany by získali neuveriteľnú moc, na druhej strane možnosť občanov voliť svojich zástupcov s prihliadnutím na ich osobné kvality by bola zredukovaná.
Rovnako považuje za negatívum, že politické strany by mohli presadzovať vôľu svojich centrál. "Mohli by si určovať poslancov na základe toho, či konkrétna osoba súhlasí alebo nesúhlasí s presadzovaním straníckej línie v prípade, že sa to dostane do rozporu s jeho presvedčením," uzavrel.
Imperatívny, resp. viazaný alebo závislý mandát znamená, že ak poslanec vystúpi zo strany, za ktorú bol do parlamentu zvolený, prestáva byť poslancom. Tento inštitút sa uplatňoval napríklad za Prvej ČSR, dnes je v demokratickom svete výnimočný.
