Sviatky týraných žien sprevádza aj plač a smútok

Modlitba, rozhovor, pokoj a slávnostná večera. Aj tak by sa dal charakterizovať Štedrý večer v zariadení neziskovej organizácie ...

BRATISLAVA. Modlitba, rozhovor, pokoj a slávnostná večera. Aj tak by sa dal charakterizovať Štedrý večer v zariadení neziskovej organizácie Áno pre život, ktoré už desať rokov pomáha tehotným ženám, ale aj matkám - obetiam akéhokoľvek domáceho násilia.

Riaditeľka zariadenia Anna Verešová v rozhovore pre TASR uviedla, že len málo žien, ktoré združenie o pomoc požiadajú, sa na sviatky môže vrátiť domov.

V zariadení, ktoré ma kapacitu desať matiek a 15 detí, sa zvyčajne na sviatky k svojej rodine vráti jedna či dve ženy. "Väčšina ostáva v zariadení, pretože to je práve tá ich núdza, že nemôžu byť ani na sviatky vo svojom rodinnom prostredí," uviedla Verešová.

Všetky prípravy na sviatky zvládajú ženy s deťmi svojpomocne. Varia, upratujú, pečú, starajú sa o deti tak ako po ostatné dni samy. Keďže väčšina z nich je na materskej dovolenke, všetky fungujú ako ženy v domácnosti. "Varia sa tradičné špeciality z rôznych kútov Slovenska, pretože aj ženy pochádzajú z rôznych krajov," hovorí. Spoločne sa dohodnú na tom, ktorá čo uvarí.

Zamestnanci zariadenia tradične navštívia ženy s betlehemským svetlom a darčekom v poobedňajších hodinách. Podľa Verešovej majú ženy väčšinou už všetko prichystané, vyzdobené od vianočného stromčeka až po slávnostne prestretý stôl. "Tiež je u nás špecifické, že sa deväť dní pred sviatkami modlíme vianočný deviatnik," vysvetľuje Verešová. Zariadenie síce nie je zriadené cirkvou, no podľa riaditeľky všetci trávia sviatky v kresťanskom duchu. "Takže ešte v ten deň sa spoločne modlíme vianočný deviatnik. Je to koleda s deťmi. Na hudobných nástrojoch si zahráme pesničky, zaspievame si koledy a rozprávame sa."

Pre tieto stretnutia je typický nielen smiech, ale aj plač a smútok. Ako však Verešová priznáva, nakoniec sa všetci vždy rozchádzajú v pokoji. "Hovorím ani nie tak o radosti a veselosti, ale v pokoji prijať každú situáciu." Ženy si totiž aj napriek tomu, že sú v domove, uvedomujú, že aj pobyt v ňom je lepším riešením ako situácia, keď je človek na ulici. Zo svojich skúseností vie, že ženy si počas sviatočných chvíľ aj poplačú. Smútia však predovšetkým pri spomienke na krušné chvíle, ktoré vo svojich rodinách zažili. "Ten smútok alebo plač je často preto, že si spomenú, aké to bolo."

Áno pre život pomáha ženám už desiaty rok. So žiadosťou o pomoc sa na organizáciu obracajú nielen ženy zo sociálne nižších vrstiev, nižším vzdelaním, odchovankyne detských domovov či z nefunkčných rodín, ale aj ženy, ktoré sú vysokoškolsky vzdelané a z funkčných rodín, osamelé tehotné či ženy - obete psychického, fyzického, sociálneho, ekonomického alebo sexuálneho násilia.

Organizácia im poskytne poradenstvo, ubytovanie aj odbornú pomoc. Má jedno vlastné zariadenie a spolupracuje s ďalšími šiestimi na celom Slovensku. "Keď nás osloví nejaká žena, že potrebuje pomoc formou ubytovania a my máme plné zariadenie, kontaktujeme iné," vysvetľuje Verešová. Aj keď je podobných zariadení na Slovensko podľa jej slov málo, vždy sa im podarí ženu niekde umiestniť.