BRATISLAVA. Deficit na protipovodňovej ochrane predstavuje 17 miliárd Sk (564,3 milióna eur), uviedol minister životného prostredia Ján Chrbet. Objasnil, že rezort má na budúci rok z rozpočtu na protipovodňové opatrenia vyčlenených 1,2 miliardy Sk (39,8 milióna eur), čo považuje za veľmi malú sumu.
Na tento účel by mali putovať aj prostriedky z fondov Európskej únie vo výške štyri miliardy Sk (132,8 milióna eur) v rámci operačného programu životného prostredia na roky 2007 až 2013. Na Slovensku sa nachádza približne 70.000 kilometrov vodných tokov, z ktorých sa doteraz podarilo vyregulovať okolo 8200 km. "Investujeme, ale príroda je nevyspytateľná, nevieme, kde nám spôsobí škody," zhrnul šéf rezortu.
Povodne si v prvom polroku vyžiadali náklady a spôsobili škody vo výške takmer 1,4 miliardy Sk (46,5 milióna eur). Najviac postihnutým počas povodní predovšetkým v letných mesiacoch bol východ krajiny. V Prešovskom kraji povodne zasiahli 142 obcí a v Košickom kraji 38 obcí, veľká voda sa tak dotkla viac ako 10.000 Slovákov. Škody na majetku dosiahli 883,3 milióna Sk (29,5 milióna eur) a na narušených protipovodňových opatreniach na vodných tokoch predstavujú 310,2 milióna Sk (10,3 milióna eur).
Nižšie škody, asi 120 miliónov Sk (3,98 milióna eur) spôsobili povodne na Slovensku v minulom roku. Najväčšiu časť spomínanej sumy tvorili škody na majetku. Najviac postihnutou oblasťou bol sever Slovenska, pričom v Žilinskom kraji zasiahli povodne 33 obcí a v Prešovskom kraji 19 obcí. Najväčšie škody tak povodne spôsobili predovšetkým na majetku obcí Žilinského kraja, a to najmä na dopravnej infraštruktúre.
Najstaršia zachovaná povodňová značka sa nachádza na Vydrickej bráne v Bratislave, kde zachytáva kulminačnú hladinu vody počas povodne v roku 1516. Tá sa považuje aj za najväčšiu záplavu, ktorá hlavné mesto postihla, informuje na svojej internetovej stránke Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Najväčšiu povodeň na najdlhšej rieke Váh zaznamenávajú dostupné dokumenty z roku 1813. Vyžiadala si životy 243 ľudí, ako aj zničenie väčšiny obydlí v 50 obciach v údoliach Váhu, od Žiliny až po Sereď. Rozsiahle škody spôsobila aj povodeň z roku 1958 na Liptove a Kysuciach, ktorej väčšiemu rozmeru zabránili najmä Oravská a Nosická priehrada.
Veľké vody trápili v minulosti aj východné Slovensko, kde sa za storočnú vodu považuje záplava v povodí Bodrogu a Tisy z roku 1888. Povodne sa na týchto riekach v rozsiahlej miere zopakovali viackrát aj v 20. storočí. Rozvodnenie neobišlo ani rieku Hornád, ktorá sa do histórie zapísala povodňou z roku 1958 a ani rieku Torysa, ktorá sa vyliala v roku 1952. "Koniec druhého a začiatok tretieho tisícročia priniesol pre región východného Slovenska v krátkom časovom úseku mnoho rozsiahlych povodní s katastrofálnymi dôsledkami," konštatuje SVP.
