BRATISLAVE. Betlehemská hviezda mohla byť Venuša, konjunkcia dvoch planét alebo kométa, treba však klásť dôraz na datovanie jednotlivých udalostí. Pre agentúru SITA to povedala astronomička Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea Katarína Maštenová, ktorá pripravila o problematike Betlehemskej hviezdy na pôde múzea aj prednášku.
"Musel to byť objekt, ktorý je trvalejšie na oblohe, keď si zoberieme meteor alebo podobný jav, tak to je krátkodobý jav," vyhlásila. "Supernova je zase výnimočný úkaz, v kronikách by sa malo objaviť, že nejakú supernovu zaregistrovali," povedala. Za najpravdepodobnejší jav Maštenová považuje Keplerovskú konjunkciu Saturna a Jupitera v siedmom storočí pred Kristom.
"Mohla by to byť aj obyčajná planéta Venuša, ktorá je tretím najjasnejším objektom na oblohe," tvrdí. "Ešte významnejšie je, keď sa priblížia dve planéty, ktoré sa pohybujú, napríklad Venuša s Jupiterom, ktoré sa priblížili práve v druhom storočí pred naším letopočtom a prišlo až k úplnému zákrytu planét, v určitom období boli vedľa seba, potom sa zakryli a znova rozpojili," vyhlásila a hypotézu podporila tvrdením, že "svetlo muselo byť obrovské, pretože sa spočítavali jasnosti oboch telies".
Z iného datovania však vychádza, že kráľ Herodes zomrel v štvrtom storočí pred Kristom a teda to nesedí s biblickým vyvraždením neviniatok. Na ďalšiu konjunkciu prišiel nemecký astronóm Johannes Kepler. "Je to konjunkcia druhej a tretej najjasnejšej planéty – Jupitera a Saturna. Keplera napadlo ju počítať, pretože za jeho života sa takéto prekrytie vyskytlo znova. Vypočítal, že podobná konjunkcia nastala v štvrtom storočí pred naším letopočtom," povedala Maštenová.
Zaujímavosťou je, že počas toho roka sa obe planéty priblížili dokonca trikrát. "Z mytologického výkladu je Jupiter kráľovská hviezda, Saturn je židovská hviezda a stalo sa to v súhvezdí Rýb, ktoré je tiež židovským súhvezdím," vysvetlila astronomička.
Kométa sa nad jasličkami zjavila prvý raz v 14. storočí, kedy ju tam nakreslil taliansky maliar a architekt Giotto di Bondone (obrázok nižšie). Počas tvorenia jeho diela bola totiž práve viditeľná Halleyho kométa a zaujala ho. "Keď sa pozrieme na dátumy návratov Halleyovej kométy tak tá najbližšia preletela okolo Zeme v dvanástom roku pred Kristom, perihéliom (miestom, kde je planéta najbližšie k Slnku, pozn. red.) prechádzala 10. októbra. Okrem toho to mohla byť aj kométa, ktorá nemusela byť pravidelná, mohla to byť nová kométa, ktorá sa objavila," vyhlásila Maštenová, no vzápätí dodala, že v tomto období nie sú v kronikách zaznamenané iné kométy ako Halleyho a kométy sa málokedy považovali za priaznivé znamenia.
giottodibondone.org
kliknite pre zväčšenú verziu
Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi
“Vynálezcom” betlehemov alebo jasličiek je svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola.
Napodobnením situácie opísanej v Biblii, chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.
Na území dnešného Slovenska sa jasličky začali stavať od 13. storočia. Neskôr ich vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v Kostole svätého Jakuba v Levoči, z Hlohovca alebo z Kostola svätého Egídia v Bardejove, ktoré pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. S postupným rastom počtu figúrok sa však ich rozmery zmenšovali. K svätej rodine pribúdali anjeli, Traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Na Piargu (dnešné Štiavnické Bane) bola v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. Na severnom a východnom Slovensku prevládali jednoduchšie betlehemy. Často boli prenosné a slúžili pri typických vianočných obchádzkových hrách.
Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989. Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline.
SITA
