MICHALOVCE, HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Prísny pôst, ktorý sa má podľa zvykov dodržiavať počas celého Štedrého dňa, na Zemplíne a Šariši nazývaný ako "vilija", sa dnes vo večerných hodinách skončí objavením sa prvej hviezdy na oblohe.
Podľa informácií z tamojších múzeí sa obyvatelia Zemplína v minulosti nesmeli napiť ani glg vody, inde si mohli zajesť trocha kyslej kapusty so suchým chlebom alebo odhryznúť z posúchov. Privilegovaní boli ale gazdovia, ktorí mohli po celý uvedený deň piť pálenku. Príchod ženy do domu "na viliju" bol považovaný za nešťastie. Chlapi však mohli chodiť vinšovať - "Vinčuju, vinčuju, na ščesce, na zdrave, žebi sce mali horäejši, pokornejši ročka še dočekac, z ľesa žirnojsc, z poľa pilnojsc, od Boha lasku...".
Prvou povinnosťou gazdinej domu bolo ráno nakŕmiť statok a pripraviť štedrovečernú hostinu. Na prestretom stole nesmel chýbať vianočný koláč "kračun", ktorý mal v strede dierku a v nej bol uložený med a cesnak.
V niektorých lokalitách Zemplína sa večera začínala pitím pálenky, potom nasledovali oplátky, med, "kozare a bobaľky" s kapustou, makom, či tvarohom. Miestami sa jedla aj mliečna kaša "poplanok" a podobne. Počas večere nesmela gazdiná vstať od stola, neumývali sa riady, aby sa vraj šťastie neodvrátilo od domu. Po večeri sa v mnohých obciach vybrali do záhrady "strašiť stromy", aby dávali v budúcom roku viac úrody. Mládež sa večer schádzala na tzv. "kračunske kormacanki".
Na Božie narodenie - 24. decembra - začínali po obciach Zemplína i Šariša chodiť betlehemci, ktorí svoje účinkovanie ukončili na Troch kráľov. Prvý sviatok vianočný bol venovaný návšteve kostolných obradov. Niektoré z týchto zvykov sa v uvedených regiónoch zachovali až do dnešného dňa.
