BRATISLAVA. Počas vianočných sviatkov si pripomenieme 65. výročie podpisu Vianočnej dohody v Bratislave.
Československá exilová vláda v Londýne na čele s Edvardom Benešom sprostredkovala svoje názory na slovenskú problematiku ohľadne požiadaviek povojnového včlenenia Slovenska do Československej republiky (ČSR) najmä v rozhlasových posolstvách alebo ilegálnym spojením s predstaviteľmi slovenského občianskeho odboja. Spoločne začali vyvíjať aktivity za utvorenie spoločného odbojového orgánu.
Predstavitelia ilegálneho komunistického a občianskeho odboja na Slovensku sa stretli v bratislavskom byte Mateja Joska na Vianoce 1943, kde spoločne hovorili o vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) a o odboji. Už v predchádzajúcom období existovali pokusy o vytvorenie spoločného odbojového orgánu, ale až na prelome rokov 1943 a 1944 vznikla priaznivá situácia podporovaná aj zo zahraničia.
Na vianočnej bratislavskej schôdzke dospeli k vzájomnej dohode, ktorá proklamovala utvorenie SNR a vyjadrovala vôľu v budúcnosti opierať zahraničnú politiku Československej republiky (ČSR) o Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a spolupracovať s USA a Veľkou Britániou. Keďže dohodu podpísali 25. decembra 1943, nesie názov Vianočná dohoda. Dohodu podpísali členovia SNR za komunistickú stranu Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. V januári 1944 doplnili podpis za občianske zložky Peter Zaťko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth.
Základné závery dokumentu sa vzťahovali na činnosť SNR, ktorá mala za úlohu viesť boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu. SNR mala zvrhnúť bývalú vládu a chopiť sa moci na Slovensku, keď nastane priaznivá príležitosť. Po prevzatí moci mala byť hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorým moc odovzdá. SNR mala udržiavať kontakty s česko-slovenskou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznávala a podporovala.
Text Vianočnej dohody o utvorení SNR odoslali vo februári 1944 rádiotelegraficky do Londýna prezidentovi Edvardovi Benešovi. Zdroj: Kronika 20. storočia, Kronika Slovenska.
