BRATISLAVA. Na Slovensku sa v dôsledku odkladania rodičovstva rodí málo detí. Nižšiu plodnosť má v rámci Európy už len Moldavsko. Vyplýva to z analýz Výskumného demografického ústavu (VDÚ), ktorý na ich základe vytvorilo generačný pohľad na problematiku plodnosti žien u nás od roku 1950 do roku 2007. V tomto období došlo v tejto oblasti k výrazným zmenám, výsledkom ktorých je podľa vedúceho VDÚ Borisa Vaňa extrémne nízka úhrnná plodnosť. Tá v roku 2002 dosiahla historické minimum, ktoré predstavuje 1,19 dieťaťa na ženu.
V súčasnosti sú Slovensko a Poľsko dve krajiny EÚ, ktoré majú najnižšiu intenzitu plodnosti. Predstavuje 1,25 dieťaťa na jednu ženu," informovala pracovníčka Výskumného demografického ústavu Michaela Potančoková. Dnešné trendy odsúvania materstva do vyššieho veku podľa nej naznačujú, že dôjde k výraznému nárastu jednodetnosti. V minulých generáciách asi desať percent žien malo jedno dieťa. V budúcnosti počítame so strojnásobením tohto podielu až na približne 33 percent u žien narodených na konci 70. rokov," dodala.
Rovnako znepokojujúci je aj nárast bezdetných rodín. Podľa slov výskumnej pracovníčky však nejde o plánovaný stav. Keď sa spýtate ľudí, koľko si želajú mať detí, málokto povie, že chce byť bezdetný alebo mať len jedno dieťa," vysvetlila a dodala, že príčinou je odkladanie rodičovstva, ktoré často vedie k tomu, že ženy vo vyššom veku už nemôžu mať toľko detí, koľko si želali, alebo ich už nemôžu mať vôbec.
Údaje Štatistického úradu SR hovoria, že v 50. a 60. rokoch bol priemerný vek matky 23,4 roka, na konci 80. rokov mala prvorodička najčastejšie 22,5 roka, v minulom roku 26,1 roka. Odhady naznačujú, že priemerný vek matiek pri narodení dieťaťa bude narastať na úroveň 30 rokov.
