Jedna z nich sa uskutočnila v bratislavskom Dóme sv. Martina.
Pre slovenských veriacich je tradičnejšia modlitba než pálenie sviec
K tradícii nábožnosti na Slovensku nepatrí zapaľovanie sviec ako v svätoštefanskom dóme v rakúskej Viedni.
To je trošku mentalita germánskych krajín a vychádza z toho, že pre nich je ťažšia osobná modlitba, povedal pre TASR bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. "Preto ako na spôsob osobnej modlitby zapália v kostole sviecu, ktorá má vyjadriť ich túžbu prejaviť úctu k Bohu," ozrejmil.
Podľa neho slovanská mentalita nepotrebuje natoľko zapálenie sviečky, hoci on osobne to neodmieta. Pre slovenských veriacich predovšetkým je omnoho tradičnejšia osobná modlitba, chvíľkové sústredenie sa v kostole a povedať niečo Bohu vlastnými slovami.
Počas vianočných sviatkov je každý človek konfrontovaný s vlastnou situáciou, pretože sa zastaví obvyklý ruch života a nastane isté stíšenie. "Sme postavení každý pred seba a pohľad na svoj vlastný život nemusí byť ľahký," vysvetlil bratislavský arcibiskup a podotkol, že si pred tým nezakrýva oči. Predpokladá, že tak ako každý rok niektorí ľudia pocítia bolesť a sklamanie. Takémuto človeku ponúka v jednoduchosti a skromnosti vetu, "že ak by si aj myslel, že ho nik z ľudí nemá rád, naisto ho má rád Boh".
Bratislavský arcibiskup mal na štedrovečernom stole 24. decembra tradične oblátky, med, ovocie, orechy, rybu, šalát či kapustnicu. Z duchovného hľadiska podľa jeho slov nechýbala počas sviatočného večera snaha o vzájomnú úctu, modlitba, pripomienka narodenia Ježiša Krista a posolstva, že Boží syn prichádza, aby ukázal Božiu lásku pre ľudí.
