PREŠOV. Pravoslávni veriaci na Slovensku slávia sviatok narodenia Krista podľa gregoriánskeho aj podľa juliánskeho kalendára. Rozdiel je 13 dní, no tradície sú rovnaké. Asi dve tretiny pravoslávnych si na svoj Štedrý deň ešte počká do 6. januára. Starého juliánskeho kalendára sa pridržiavajú hlavne v prešovskej eparchii, kde je okolo 130 živých farností.
Starým kalendárom sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra. Menšiu časť tvoria pravoslávni veriaci na Spiši, v obciach Vernár, Telgárt, Šumjac, Gelnica, Kojšov a Slovinky, tiež v Humennom, kde Narodenie Krista slávili už podľa nového gregoriánskeho kalendára 24. decembra. K nim patrí aj väčšia časť michalovskej eparchie, kde je 30 farností. Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten bude sláviť sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára.
Pravoslávni veriaci ešte stále prísne dodržiavajú pôst. Či už budú sláviť sviatok narodenia Jezuliatka v decembri alebo v januári, na štedrovečernú večeru nebudú servírovať žiadne mäso, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Medzi tradičné pôstne jedlá patrí med s cesnakom, nesmú chýbať opekance s makom, pirohy s kapustou, hubová mačanka, slivčanka, fazuľa, šošovica, ryba so zemiakovým šalátom a iné pôstne jedlá. Každá rodina má aj svoje zvyky. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. V žiadnej z nich nemajú vianočné oblátky.
Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.
