Týrané ženy a deti často zažijú pokojné sviatky až v krízovom centre

Pokojné vianočné sviatky dnes po dlhom čase prežívajú aj matky s deťmi, ktoré našli útočisko v krízovom zariadení pre obete ...

NITRA. Pokojné vianočné sviatky dnes po dlhom čase prežívajú aj matky s deťmi, ktoré našli útočisko v krízovom zariadení pre obete domáceho násilia, pre matky s deťmi Centrum Slniečko. Tri matky a sedem detí zažili po dlhšom čase ozajstné Vianoce so sviatočnou večerou a darčekmi. "Pomáhajú nám inštitúcie, ale aj dobrí ľudia. Tento rok k nám napríklad prišli mladí manželia, ktorí si povedali, že nechcú mať klasické Vianoce a nedajú darčeky sebe, ale dajú ich našim deťom. Zistili sme, čo deti chcú, a oni im to kúpili. Takže si pod stromčekom našli to, po čom túžili," hovorí vedúca zariadenia Margita Kovalčíková.

Pre matky je podľa jej slov najdôležitejší pokoj. "Tie ženy bývajú v takom dezolátnom stave, že sú celkom bez záujmu. Jednoducho sa nemajú z čoho tešiť. V Slniečku u nich nastane veľký posun, aj u žien aj u detí. A to nás hreje. Na tom vidieť, že naša práca sa oplatí," hovorí Kovalčíková. Podľa jej slov potrebujú ženy po fyzickom i psychickom terore, ktorý museli aj so svojimi deťmi prežívať, predovšetkým strechu nad hlavou a pocit bezpečia. Okrem toho sa v zariadení stretávajú aj s inými ženami, ktoré majú podobné problémy, a navzájom sa podporujú. Pomáhajú aj individuálne a skupinové sedenia s odborníkmi.

"V Slniečku dostanú aj praktickú pomoc. Pomáhame im vybaviť rôzne úradné a finančné záležitosti, podať trestné oznámenia na agresora, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie kroky na úradoch, pri predbežných súdnych opatreniach o zverenie detí do starostlivosti a podobne. Pomáhame našim klientkam s rozvodom. Máme právne aj psychologické poradenstvo," vysvetľuje Kovalčíková.

Zároveň zdôraznila, že pomoc potrebujú aj samotné deti, ktoré často napodobňujú správanie agresorov, prípadne sa u nich vyskytuje aj sebapoškodzovanie a ďalšie neprimerané formy správania. Okrem matiek sa tu venujú deťom aj vychovávateľky, ktoré ich učia základným zručnostiam i ďalším návykom. Matky si tak môžu aspoň na chvíľu odpočinúť a venovať sa aj sami sebe.

Práca v krízovom centre je podľa Kovalčíkovej mimoriadne náročná, predovšetkým po psychickej stránke. "Bývame často veľmi unavení. V takýchto povolaniach sa u ľudí ľahko môže dostaviť pocit vyhorenia. Aj preto musíme dbať na psychohygienu. Máme individuálne aj skupinové stretnutia s psychológom," hovorí Kovalčíková.

Okrem námahy a vyčerpania je práca v krízových centrách často spojená aj s reálnym nebezpečenstvom a pocitom ohrozenia zo strany rodinných príslušníkov týraných žien a detí. Domáci tyrani sa často nechcú vzdať nárokov na svoje manželky a deti. Aj napriek tomu, že adresa Centra Slniečko je utajená, nezriedka sa im ju podarí vypátrať. "Mali sme tu napríklad ženu, ktorá nás už pri príchode upozornila na svojho agresívneho manžela, ktorý mal mať rôzne kontakty na podsvetie aj políciu. Dokonca dal po svojej manželke, ktorá už bola u nás, vyhlásiť celoštátne pátranie. Potom sme museli na polícii vysvetľovať, aby pátranie zrušili. Ten muž tu potom v aute prespával niekoľko dní. Naozaj sme sa vtedy báli, mali sme obavy chodiť do práce," spomína Kovalčíková.

Aj napriek tomu by svoju prácu nemenila. "Keď sa nám podarí pomôcť žene, ktorá zostala sama na ulici aj s malými deťmi, a spoločne ju dokážeme vrátiť späť do normálneho života, je to veľké zadosťučinenie," dodala.