BRATISLAVA. "Museli sme presviedčať konkrétnymi činmi v ekonomickej oblasti. Zároveň išlo aj o diplomatické úsilie, pretože zďaleka nie všetky krajiny boli nadšené tým, že Slovenská republika sa má v tejto zložitej dobe dostať do eurozóny," uviedol v rozhovore pre TASR odchádzajúci minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.
Ako ďalej pokračoval, tento fakt poukazuje na stabilitu slovenskej ekonomiky, a to aj v období hospodárskej a finančnej krízy, ktorý rovnako prispel k upevneniu prestíže a dobrého mena Slovenska. Zdôraznil, že naša krajina patrí možno medzi jediné štáty, ktorým medzinárodné agentúry tento rok niekoľkokrát, vrátane posledného obdobia, zvýšili ratingové ohodnotenie.
"Takisto naše aktívne pôsobenie v čisto zahranično-politických a bezpečnostných otázkach napomáha tomu, že máme renomé a ostatní sa na nás pozerajú ako, nechcem povedať, na úplný zázrak, ale v každom prípade na niečo, čo sa vymyká bežnému trendu," poznamenal.
Kubiš považuje rok 2008 za náročný a úspešný zároveň, v ktorom podľa neho vysoko prevládli pozitíva nad negatívami. Vyzdvihol pôsobenie SR v rámci NATO a Európskej únie, kde podčiarkol najmä ratifikáciu Lisabonskej zmluvy napriek postoju časti opozície. "Tá sa snažila pod dosť vymyslenými zámienkami vydierať. Našťastie sa im tento zámer nepodaril, pretože si neviem predstaviť, že by sme dnes boli pod tlakom a kritizovaní. Falošné vydieračstvo sa nikdy nevypláca," konštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Dodal, že sa nepotvrdili ani počiatočné obavy zo zneužívania voľného pohybu osôb v rámci schengenského priestoru. "Očakávali sme, že vzniknú isté komplikácie s presunmi ľudí, ktorí by napríklad chceli zneužiť lepší sociálny systém v iných krajinách. K nim v zásade neprišlo," pripomenul.
Kubiš vysoko pozitívne hodnotil taktiež prístup Slovenska v prípade jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova ako i uznania Ruskom nezávislosti Južného Osetska a Abchádzka. "Tieto dva príklady dokumentujú jednu z charakteristických čŕt SR a tou je samostatnosť, nezávislosť a principiálnosť," prízvukoval.
Zdôraznil, že hlavne pri Kosove sa naša krajina ocitla vo výraznej menšine, pričom členské štáty EÚ mali záujem na zmene našej pozície. "Domnievame sa, že pravdu máme my, a dokázali sme si to obhájiť. Dokonca sme v rámci únie a aj prostredníctvom OSN nachádzali riešenia, ktoré náš špecifický postoj zohľadňovali," podčiarkol.
Za neprijateľnú považuje situáciu, ktorá sa udiala po rusko-gruzínskom konflikte v Južnom Osetsku a Abchádzku. "Princíp teritoriálnej celistvosti štátov považujeme za kľúčový pre stabilitu regiónov, a preto sme nemali problém sa v tomto zmysle vyjadrovať aj kriticky vo vzťahu k Ruskej federácii. Máme na to právo. My neuhýbame od principiálnych pozícií," uzavrel minister zahraničných vecí.
