BRATISLAVA. ČTK to povedali oslovení politológovia. Očakávajú zostrenie vzťahov medzi stranami, a to i v rámci koalície, keďže rok 2009 bude zároveň predvolebným pred parlamentnými voľbami.
Občania si na budúci rok zvolia prezidenta, poslancov do Európskeho parlamentu (EP) a zástupcov do orgánov vyšších územných celkov (VÚC).
"Bude to znamenať pre strany väčšiu záťaž, poskytnutie svojich kapacít, personálnych a finančných," povedal prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov, podľa ktorého viacero volieb s kratším časovým odstupom môže mať vplyv aj na nižšiu volebnú účasť. Okrem toho ľudia pôjdu k urnám možno až päťkrát, pretože pri voľbách prezidenta a do VÚC sa predpokladá aj druhé kolo. Šéf IVO však pripomenul, že už boli roky, keď sa konalo niekoľko volieb.
Najvyššiu účasť analytici odhadujú podobne ako v minulosti pri prezidentských voľbách. "Ľudia stále nevnímajú voľby do EP ani voľby do krajských samospráv natoľko dôležité, aby sa zúčastnili masívne," poznamenal Mesežnikov.
Politológ Peter Horváth z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda povedal, že pre strany budú napriek predpokladanej nízkej účasti najdôležitejšie a najnákladnejšie regionálne voľby, ktoré sú naplánované na koniec roka 2009. "Pol roka pred parlamentnými voľbami akákoľvek prehra je nepríjemná a zneisťuje voličov najmä tých menších politických strán. (...) Prípadné víťazstvo dodáva politickú silu," povedal. Poukázal tiež na to, že pri týchto voľbách bude najväčší počet kandidujúcich a strany si budú môcť reálne vyskúšať svoju silu v jednotlivých regiónoch.
Horváth, ako aj politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave poznamenali, že pozície v krajskej samospráve sú pre strany lukratívne aj preto, že VÚC hospodária so značným objemom peňazí.
Mesežnikov si zas myslí, že strany sa sústredia najmä na prezidentské voľby. "Strany pristupujú k voľbám predovšetkým na základe mocenského významu inštitúcií, do ktorých sa voľby uskutočňujú, tak z tohto pohľadu absolútne kľúčové sú voľby prezidenta," povedal.
Za favoritov sa považujú dvaja uchádzači, súčasný prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa môže spoliehať na podporu vládneho Smeru a SNS, a opozičná kandidátka Iveta Radičová. Podľa Mesežnikova však Gašparovič bude oslovovať aj voličov koaličnej ĽS-HZDS, aj keď strana má iného kandidáta.
Z vyjadrení analytikov vyplynulo, že najmenšiu pozornosť strán vyvolajú voľby do EP, ktoré by sa mali konať v júni. "Eurovoľby jednoducho akoby strany odsúvali na druhú koľaj, pretože kandidujú politikov z druhého a tretieho sledu a viacmenej kandidátka je zlatá odkladacia skriňa," povedal Horváth.
Politológovia tiež pripomenuli, že pred voľbami sa tradične zostrujú konflikty medzi koalíciou a opozíciou, ale i súdržnosť samotnej koalície je nižšia. Rivalitu medzi vládnymi stranami očakávajú najmä pred parlamentnými voľbami.
