BRATISLAVA. Opätovné schválenie novely školského zákona, ktorá mala v učebniciach pre maďarskú menšinu zabezpečiť písanie zemepisných názvov v maďarčine, bude podľa premiéra Roberta Fica komplikované.
Po zohľadnení pripomienok prezidenta Ivana Gašparoviča návrh môžu odmietnuť aj jeho doterajší podporovatelia, povedal predseda vlády pre dnešné vydanie českého denníka Právo. Podľa prezidentskej kancelárie však hlava štátu žiadne úpravy písania geografických názvov nenavrhla a odporučila odmietnuť celú novelu.
"Poviem otvorene, bude veľkým problémom opätovne schváliť tento zákon," vyhlásil Fico. Jeho strana totiž podľa neho bude pri hlasovaní pravdepodobne prihliadať na pripomienky prezidenta, s novou podobou novely však v takom prípade možno nebude súhlasiť opozícia. "Sme pripravení hlasovať za prezidentove vylepšujúce pripomienky. Ak by to prešlo, sme pripravení podporiť zákon ako celok. Otázka je, či sú pripravení zákon podporiť aj tí, ktorí ho podporili pri prvom hlasovaní," poznamenal premiér.
Prezident však podľa svojho hovorcu Mareka Trubača navrhol, aby poslanci novelu odmietli úplne. Je totiž podľa neho v rozpore s inými zákonmi a aj ústavou. Hlava štátu považuje za spornú napríklad formuláciu, podľa ktorej sa majú uvádzať v maďarčine názvy, ktoré sú zaužívané. Nie je však podľa neho presne určené, ktoré pomenovania možno považovať za vžité. Prezident je za dvojjazyčnosť názvov, ale návrh musí byť v súlade s ďalšími právnymi normami, povedal dnes ČTK prezidentov hovorca Marek Trubač.
Snahou upraviť písanie geografických názvov v učebniciach pre národnostné menšiny v školskom zákone reagovala opozičná Strana maďarskej koalície na rozhodnutie ministra školstva Jána Mikolaja (SNS), ktorý navrhol zmeniť doposiaľ zaužívaný spôsob písania pomenovaní. Vydavateľom odporučil, aby napríklad aj v učebniciach písaných v maďarčine boli geografické názvy uvádzané najmä v slovenskom jazyku, kým do tohto roka to bývalo naopak. Niektoré učebnice v maďarčine pre národnostné školy potom vyšli so zemepisnými názvami len v slovenčine, kým maďarské pomenovania sa nachádzali až na zadných stranách v zozname, čo pobúrilo viacerých zástupcov maďarskej menšiny. Proti týmto učebniciam protestovala aj maďarská diplomacia a písanie názvov sa tak stalo jedným z ďalších sporov v napätých vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom.
Parlament nakoniec s prispením Smeru-SD presadil, aby v učebniciach pre deti maďarskej národnosti boli na prvom mieste pomenovania v maďarskom jazyku a slovenské ich len dopĺňali. Dve zvyšné koaličné strany SNS a ĽS-HZDS boli proti, novelu potom vetoval prezident.
Čaplovič: Nemôžeme akceptovať názvy z obdobia silnej maďarizácie
Ak parlament schváli prezidentom vrátenú novelu školského zákona, bude o nej podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča rozhodovať Ústavný súd SR. Poslancom odkázal, aby sa zamysleli nad námietkami prezidenta. Novela je problematická, pretože je v rozpore so zákonom o kartografii a preto, lebo stanovuje obdobie, podľa ktorého sa majú uvádzať zemepisné názvy v jazyku menšiny. Čaplovič nechce používanie maďarských ekvivalentov tam, kde nikdy Maďari neboli, napríklad pri obci Ľubiša.
"Nemôžeme akceptovať názvy z obdobia silnej maďarizácie koncom 19., začiatkom 20. storočia," zdôraznil pre SITA. Porovnanie so srbskou Vojvodinou, kde sa deti učia zo slovenských kníh so slovenským názvoslovím srbských miest a obcí Čaplovič odmietol s tým, že Vojvodina je iný prípad, pretože tam bolo multikultúrne prostredie.
Vicepremiér považuje za nutné, aby po prijatí novely školského zákona vyhláška alebo nariadenie vlády stanovilo presný zoznam obcí, ktoré sa budú uvádzať v učebniciach v jazyku menšiny. "Nie každá obec na Slovensku mala ekvivalent maďarský. Mala aj rusínsky, ukrajinský, aj nemecký. Ja si myslím, že tento princíp treba dodržať," povedal.
Novelu ako dôkaz dobrej vôle vlády udržať práva menšín prezentoval maďarskej strane premiér Robert Fico aj šéf diplomacie Ján Kubiš. Podstatou novely je pozmeňujúci návrh predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby sa zemepisné názvy v učebniciach uvádzali v jazyku menšiny a potom v štátnom jazyku. Prezident Ivan Gašparovič novelu vrátil parlamentu, pretože ju považuje za protiústavnú. Na jej opätovné schválenie treba 76 hlasov. Pôvodne za ňu hlasovalo 107 poslancov.
