BRATISLAVA. "Ak nie je včas z úrovne vlád potieraný, komplikuje vzťahy v Európe, strednú Európu z toho nevynímajúc," tvrdí ministerstvo zahraničných vecí (MZV) v správe o plnení úloh zahraničnej politiky za tento rok.
Slovenská zahraničná politika má za sebou podľa správy náročný, ale dobrý rok. Oceňuje najmä integráciu SR do schengenského priestoru, zavŕšenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy či zrušenie vízovej povinnosti do USA. Pozitívne hodnotí aj spoluprácu s európskymi a mimoeurópskymi krajinami, krajinami V4, Európskou úniou (EÚ), OSN a NATO, ale aj očakávaný vstup SR do eurozóny. V centre pozornosti zahraničnej politiky bola aj východná Európa, západný Balkán, kde Slovensko jednostranne neuznalo nezávislosť Kosova, a krajiny, v ktorých nemáme svoje zastúpenie (južný Kaukaz, niektoré štáty Strednej Ázie). SR vyjadrovala počas roka podporu vstupu Chorvátska a Turecka do EÚ.
"Nadštandardnú úroveň" mali počas roka vzťahy s Českou republikou, mimoriadne intenzívny dialóg a spoluprácu máme podľa MZV s Rakúskom. Medzi priority zahraničnej politiky patrila aj Ukrajina. "Nervozita" sa ale podľa ministerstva objavila na najvyššej štátnej úrovni medzi SR a Maďarskom. Medzi krajinami zostalo veľa otvorených otázok. Kým niektoré sa dostali do roviny vecnej a odbornej diskusie (napríklad vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros a s ním spojená otázka regulácie toku Dunaja, Tokaj a UNESCO), iné sa "stali predmetom intenzívnej medializácie, spolitizovania a internacionalizácie". Vo väčšine prípadov išlo o otázky vnútropolitického diania v SR, o vzťah k politickému extrémizmu a o politiku vzťahu k príslušníkom národnostných menšín.
Slovensko má 59 veľvyslanectiev, tri pobočky zastupiteľských úradov, sedem misií pri medzinárodných organizáciách, desať generálnych konzulátov, osem kultúrnych inštitútov a jeden ekonomický a kultúrny úrad. V tomto roku uzavrelo generálny konzulát v Brne a zriadilo veľvyslanectvo v Hanoji. V roku 2009 pripravuje zriadenie zastupiteľského úradu v Spojených arabských emirátoch - Abú Dhabi a otvorenie pobočiek zastupiteľských úradov v Skopje a Tirane.
Záujem občanov SR o zahraničnú politiku je podľa novembrového prieskumu agentúry Focus pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika nízky. Zo vzorky 1 031 respondentov starších ako 18 rokov ju pravidelne sleduje 12,1 percenta opýtaných, 57,2 percenta občas a 29,9 vôbec. Dôvodom malého záujmu je podľa výsledkov najmä to, že naša zahraničná politika je málo aktívna a viditeľná.
