BRATISLAVA. Rudolf Schuster sa do moderných dejín Slovenska zapísal ako prvá priamo zvolená hlava štátu i ako výrazný kritik reforiem uskutočňovaných vládou bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu.
Verejnosť ho pozná aj ako náruživého cestovateľa, ktorý svoj koníček nezanechal ani počas prezidentského obdobia. Bývalý slovenský prezident a košický primátor Schuster sa dnes dožíva 75 rokov.
Prvý priamo volený prezident
V poradí druhým prezidentom Slovenskej republiky od jej vzniku v roku 1993 sa Schuster stal v júni 1999 po tom, čo mu občania dali prednosť pred Vladimírom Mečiarom.
V tom čase už mal za sebou pomerne bohatú politickú kariéru, okrem iného ako člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Práve jeho nomenklatúrna minulosť a údajné sklony k populizmu bývali častým terčom kritikov.
Schuster sa na čele Slovenska vyprofiloval ako odporca reforiem, ktoré uskutočňoval kabinet premiéra Dzurindu. Nič na tom nemenil ani fakt, že Schusterom založená Strana občianskeho porozumenia sa v roku 1998 stala členom postmečiarovskej vládnej koalície. Hospodárske a sociálne opatrenia vlády prezident označoval za necitlivé a niekoľkokrát vetoval reformné zákony.
Napätie medzi kabinetom a hlavou štátu zvýšilo Schusterovo kontroverzné rozhodnutie vypísať ľudové hlasovanie o predčasných voľbách, ktoré iniciovali nespokojní odborári a zástupcovia opozície.
Referendum sa konalo v apríli 2004 spolu s prezidentskými voľbami, v ktorých Schuster nepostúpil ani do druhého kola a nakoniec v nich zvíťazil Ivan Gašparovič.
Média písali najmä o jeho cestovaní a zdraví
Schuster však nepriťahoval pozornosť verejnosti len kritikou vlády. Stránky novín plnili i jeho časté zdravotné komplikácie, a to najmä v roku 2000, keď bojoval o život po prasknutí hrubého čreva.
Slovenský prezident bol známy aj ako vášnivý tenista a najmä cestovateľ, ktorého v roku 2001 počas filmovania anakond v brazílskych pralesoch údajne nakrátko zajali miestni indiáni.
Rudolf Schuster sa narodil 4. januára v mestečku Medzev západne od Košíc. Vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a mnoho rokov pracoval ako vedúci investičného oddelenia Východoslovenských železiarní v Košiciach.
Primátor pred aj po revolúcii
S Košicami bola úzko spätá i následná Schusterova kariéra. V roku 1983 sa stal primátorom Košíc a o tri roky neskôr sa dostal do čela Východoslovenského krajského národného výboru. Zároveň bol v roku 1986 zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady.
Od marca 1986 do decembra 1989 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Svoje členstvo v strane, do ktorej vstúpil v polovici 60. rokov uplynulého storočia, neskôr obhajoval tým, že "komunizmus za Gorbačova bol iný komunizmus než v 50. rokoch". Napriek svojej minulosti sa však deklaroval ako veriaci katolík.
Po novembri 1989 sa Schuster stal posledným komunistickým predsedom republikového parlamentu. Z čela snemovne odišiel v roku 1990 a po krátkom pobyte na veľvyslanectve v Kanade pracoval v súkromnom sektore.
Komunálne voľby v novembri 1994 vyniesli Schustera opäť do čela košickej radnice. V priebehu Schusterovho pôsobenia vo funkcii primátora prešli Košice radikálnou premenou a konali sa tam rôzne veľkolepé akcie vrátane koncertu Luciana Pavarottiho. To všetko bolo ale vykúpené dlhmi, ktoré priviedli mesto na pokraj bankrotu. Primátorom bol Schuster až do svojho zvolenia za prezidenta.
Okrem politiky má Rudolf Schuster blízko aj k svetu umenia. Je autorom niekoľkých desiatok rozhlasových hier, detektívok, cestopisov a memoárových kníh. Ako režisér je tiež podpísaný pod niekoľkými televíznymi cestopismi.
Naposledy sa pozornosť médií uprela na exprezidenta Schustera tento rok v máji v súvislosti s náhlym úmrtím jeho manželky Ireny, s ktorou má syna Petra a dcéru Ingrid.
