BRATISLAVA. Tohtoročné prezidentské voľby sa budú niesť v znamení súboja "istoty poznaného", ktorú predstavuje úradujúci prezident SR Ivan Gašparovič a "iných hodnôt", ktorých nositeľkou je opozičná kandidátka Iveta Radičová. Pre TASR to vyhlásil politológ Miroslav Kusý.
"Voľba Gašparoviča je voľbou človeka, ktorý výrazne do politického diania nezasahuje, zatiaľ čo Radičová v ponímaní prezidentskej funkcie predstavuje zmenu. Pôjde teda o to, o ktoré hodnoty voliči prejavia väčší záujem," podotkol. Preto si myslí, že v prezidentských voľbách sa vyvinie zaujímavý súboj a výsledok nebude taký jednoznačný, ako ukazujú prieskumy. "Často sa už prejavila odlišnosť v správaní sa voličov priamo pri akte volieb na rozdiel od predpokladov v predvolebných prieskumoch," vysvetlil.
Na margo eurovolieb uviedol, že v súvislosti s účasťou neočakáva veľké zmeny, "lebo tento akt presahuje okruh záujmov slovenského voličstva". Je teda podľa neho isté, že volebná účasť bude slabá a "politické strany si to vyriešia samé svojimi nomináciami, ktoré im prejdú bez nejakých väčších problémov".
Spájanie niektorých budúcoročných volieb do jedného termínu, ktoré by podľa niektorých názorov mohlo zabezpečiť vyššiu voličskú účasť, by však nepovažoval za šťastné. "Sú to voľby veľmi rozličných typov," dodal Kusý.
Mesežnikov: Prezidentské voľby budú stranícke
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov je toho názoru, že troje volieb počas jedného kalendárneho roka znamenajú pre politické strany veľmi náročnú situáciu, pretože to zasiahne do ich organizačných schopností.
"Samozrejme, najkonfrontačnejšie budú prezidentské voľby, pretože tam majú politické strany silných kandidátov. Tieto voľby budú aj vzhľadom na konfrontačný charakter medzi koalíciou a opozíciou dosť stranícke, nebude to iba súboj osobností," vysvetlil politológ.
Voľby do europarlamentu síce označil za istú skúšku jednotlivých strán, "ale vzhľadom na to, že táto volebná účasť bude nízka, tak nepredpokladám, že prinesú reprezentatívny výsledok". Ten sa podľa neho môže odlišovať od straníckych preferencií, ktoré momentálne prinášajú prieskumy verejnej mienky. "Čo sa týka volieb do vyšších územných celkov (VÚC), tam tiež nebude účasť vysoká. Predpokladám, že v poradí dôležitosti budú v danom roku až na treťom mieste," uzavrel Mesežnikov.
Test na budúci rok
Politológ Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak pre TASR vyhlásil, že ani jedny z týchto volieb nebudú pútať až takú pozornosť voličov, aby znamenali vážnejšiu mobilizáciu obyvateľstva, ale budú skôr testom na nadchádzajúce parlamentné voľby v roku 2010.
"Napríklad eurovoľby nepredstavujú vážnejšie politické súperenie a nepredpokladám, že by mali vyššiu voličskú účasť ako v roku 2004," podotkol.
Rovnako za nie príliš atraktívne považuje aj voľby do VÚC. Domnieva sa ale, že ich prípadné spojenie s eurovoľbami do jedného dňa by nemuselo priniesť vysoké finančné úspory. "Strany by si aj tak museli pripraviť dve rôzne agendy. V eurovoľbách budú dominovať vnútropolitické témy, pričom sa nebude diskutovať o regionálnych, ale o celoštátnych problémoch," dodal.
