RIMAVSKÁ SOBOTA. Stredovekú studňu, pravdepodobne z obdobia tureckej nadvlády objavili ešte koncom uplynulého roku pri výstavbe novej budovy pobočky Sociálnej poisťovne v Rimavskej Sobote.
Ako pre TASR uviedol archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) v R. Sobote Alexander Botoš, nález má značnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu.
"Zemný mechanizmus prerezal studňu takmer presne po osi priemeru," uviedol Botoš. Studňa, hlboká takmer štyri metre je vyložená lícovaným, lomovým kameňom. Nie je spájaná žiadnou maltou, iba jemnou zeminou. Jej vonkajší priemer je 1,90 metra a vnútorný 0,90 m.
Našli kopu keramiky
V studni našli množstvo úlomkov bielej keramiky domáceho pôvodu, ktorá bola vyrobená z ílov poltárskej formácie s mimoriadne vysokým obsahom kaolínu, zdobená červenohnedým maľovaním. Glazúra je tu používaná len na vnútornej strane nádob.
Okrem toho v studni objavili aj keramiku osmanského tureckého pôvodu. Pre túto keramiku je typické používanie viacfarebnej glazúry žltej, zelenej, bielej, hnedej farby, ako aj používanie rytých geometrických motívov (šachovnica, trojuholníky) a rytých rastlinných motívov. "Táto keramika je veľmi signifikantná, umožňuje nám určiť zánik studne v období druhej polovice 16. storočia, maximálne do prvých decénií 17. storočia," pripomenul archeológ.
Odpadová jama, ďalšia vo Fiľakove
Studňa totiž potom, ako stratila svoju funkciu, slúžila ako odpadová jama, do ktorej vtedajší obyvatelia územia hádzali nepotrebné či poškodené predmety. Z tohto dôvodu sú zaniknuté studne pre archeológiu jedným z najvďačnejších objektov.
V centre Gemera ešte takáto studňa objavená nebola, podobnú najbližšie našli vo Fiľakove. Keďže na mieste objavu boli v stredoveku len lúky či polia, Botoš si myslí, že plnila funkciu verejnej studne.
Archeologické nálezy po základnom ošetrení zakonzervujú, keramiku zreštaurujú. Samotná studňa po zadokumentovaní padne za obeť novej stavbe. Nálezy sa však po odbornom spracovaní stanu súčasťou zbierkového fondu GMM.
