Prezidentské voľby sa uskutočnia 21. marca

BRATISLAVA. Slováci si budú vyberať hlavu štátu 21. marca, prípadné druhé kolo voľby sa uskutoční 4. apríla. Termín konania tohtoročných prezidentských volieb dnes oznámil predseda parlamentu Pavol Paška. Podľa analytikov budú favoritmi voľby súčasný prezident Ivan Gašparovič a opozičná kandidátka Iveta Radičová.

"Rozhodol som sa slobodne na základe ústavných právomocí a právomocí predsedu parlamentu," vyhlásil dnes Paška, ktorý v minulosti čelil kritike, že chce voľby vyhlásiť na príliš skorý termín.

Paška zároveň upozornil, že petičné hárky na podporu jednotlivých kandidátov musia byť vyplnené čitateľne a nesmú obsahovať skratky miest. V opačnom prípade podľa neho nebudú uznané.

Slováci budú v marci voliť prezidenta priamo po tretí raz, prvého prezidenta Michala Kováča ešte zvolili v parlamente.

Šéf parlamentu dnes vyhlásil aj termín volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať 6. júna.

Pätina voličov na voľby nepríde alebo váha s účasťou

Ak by sa prezidentské voľby konali v decembri minulého roka, pätina voličov (22%) bola rozhodnutá nezúčastniť sa na nich alebo s účasťou váhalo. Vyplýva to z prieskumu MVK, ktorý sa uskutočnil 12. až 18. decembra na reprezentatívnej vzorke 1 015 oslovených.

V súboji o hlavu štátu vedie súčasný prezident Ivan Gašparovič, ktorý by získal podporu 55 percent zúčastnených voličov. Na zvolenie za prezidenta v prvom kole je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, nielen zúčastnených.

Druhou najsilnejšou kandidátkou je Iveta Radičová, ktorej by svoj hlas odovzdalo 32,6 percenta oslovených. Františka Mikloška by volilo 4,6 percenta respondentov, Zuzana Martináková by získala podporu 4,5 percenta účastníkov prieskumu. Piatym kandidátom v poradí s 1,7 percenta je kandidát ĽS-HZDS Milan Melník. Ivan Šimko by získal hlasy 0,9 percenta oslovených. Ďalší dvaja kandidáti Milan Sidor a Július Kubík by dostali zhodne po 0,3 percenta hlasov. Dagmar Bollová získala 0,1 percenta hlasov oslovených.

Voľby prezidenta SR budú na jar 2009. Predstavte si situáciu, že by sa prvé kolo konalo už dnes. Komu by ste dali svoj hlas, ak by sa o funkciu hlavy štátu uchádzali títo kandidáti?

Kandidátom sa dátum pozdáva

Väčšina kandidátov, ktorí ohlásili ambíciu uchádzať sa o post hlavy štátu, sú s vyhláseným termínom voľby prezidenta SR spokojní. Predseda Národnej rady SR dnes oznámil, že prvé kolo sa uskutoční v sobotu 21. marca tohto roka. Prípadné druhé kolo voľby bude nasledovať 4. apríla. Slávnostný sľub zloží nová hlava štátu na pôde parlamentu 15. júna.

Spoločná opozičná kandidátka na najvyšší ústavný post Iveta Radičová (SDKÚ-DS) termín volieb privítala. Vďaka tejto informácii sa podľa nej celá pozornosť sústredí na samotných kandidátov, na ich ciele a aktivity. Čas do prvého kola volieb chce využiť predovšetkým na to, aby sa predstavila občanom, "prostredníctvom štandardných stretávaní sa," vysvetlila pre TASR. V prieskumoch prezidentských volieb figuruje dlhodobo na druhom mieste za úradujúcou hlavou štátu Ivanom Gašparovičom.

Zuzana Martináková, ktorú podporuje jej strana Slobodné fórum, nepovažuje vyhlásený termín za "drasticky skrátený." Komentovala to pre TASR s tým, že v súvislosti s prezidentskými voľbami by sa nemali vytvárať žiadne špekulácie. Podľa nej má však zákon o prezidentských voľbách trhliny. Navrhuje, aby bola kandidátovi umožnená aspoň polročná oficiálna kampaň.

Termín voľby prezidenta prijal pozitívne aj Milan Melník, ktorého podporuje ĽS-HZDS. "Ako kandidát na prezidenta verím a dúfam, že v nasledujúcom období, až do dňa konania volieb hlavy štátu, povedieme spolu s ďalšími kandidátmi dôstojný zápas o priazeň voličov," uviedol pre TASR. Hlavný zmysel podľa neho spočíva vo výbere fundovaného a akceptovateľného najvyššieho predstaviteľa štátu.

Spokojnosť vyjadrila aj bývalá poslankyňa KSS Dagmar Bollová. "Čakala som na to každý deň, zvažovala som dokonca aj možnosť, že bude vyhlásené volebné moratórium a žiadne voľby sa konať nebudú, aby si terajšie vedenie štátu udržalo moc," uviedla. Podľa nej by na takýto krok stačilo vyhlásiť mimoriadny stav, napr. v súvislosti s problémami s dodávkami plynu. "Bolo by to ale predĺženie agónie, lebo tento systém sa aj tak neudrží," myslí si.

Bývalý minister obrany Ivana Šimka považuje termín za dobrý a nádejný, pretože 21. marec je prvým jarným dňom. "Je to vhodný termín aj pre občanov, na to, aby si mohli správne vybrať," konštatoval. Zároveň spresnil, že konkrétnu podobu svojich krokov v predvolebnom čase predstaví až po odovzdaní návrhu na kandidatúru predsedovi parlamentu.

Vyhlásením termínu volieb začala kandidátom plynúť lehota 21 dní, počas ktorej môžu predsedovi parlamentupodať svoje návrhy na kandidatúru.

Paška s faux pas

Paška pri oficiálnom vyhlasovaní volieb na dnešnej tlačovej besede, sa dopustil faux pas a musel priznať, že dostatočne nepozná volebný zákon.

Chybu urobil pri oznamovaní lehoty, ktorá sa týka uchádzačov o kandidatúru na post prezidenta. Žiadni prezidentskí kandidáti v súčasnosti oficiálne neexistujú. Všetci, ktorí prejavujú záujem o miesto v Prezidentskom paláci, sú len uchádzačmi o prezidentskú funkciu.

Za kandidátov ich môže vyhlásiť len šéf parlamentu, ak splnia podmienky. Zákonnými požiadavkami je vyzbieranie podpisov od 15-tisíc oprávnených voličov, prípadne 15 poslaneckých podpisov. Paška na tlačovej besede upozornil uchádzačov, že im začína plynúť lehota na odovzdanie petičných hárkov, ktoré má preverovať pracovná skupina.

„Chcem upozorniť, že začína plynúť lehota, 21 dní, počas ktorých mi môžu podať návrhy kandidáti, ktorí sa chcú uchádzať o priazeň občanov a ktorí by chceli vykonávať post prezidenta,“ vyhlásil Paška. Po otázke agentúry SITA, že lehota začína plynúť až po zverejnení vyhlásenia termínu volieb v Zbierke zákonov, povedal: „Musím sa vrátiť do školy asi alebo niečo. Máte pravdu, je to obrovský hendikep môj“. „Lehota 21 dní sa začne počítať od okamihu zverejnenia v Zbierke zákonov,“ uviedol pre agentúru SITA expert na ústavné právo Radoslav Procházka.