BRATISLAVA. Ústavný súd je pre mnohých poslednou šancou na záchranu. Veria, že ich zachráni pred vyvlastnením. Alesudcovia sa im už rok stavajú chrbtom. Za dvanásť mesiacov nerozhodli ani o tom, či sa vôbec zákonom, ktorý umožňuje stavať štátu cesty a diaľnice na pozemkoch, ktoré mu nepatria, bude zaoberať.
Tzv. vyvlastňovací zákon sa zasekol u podpredsedu súdu Milana Ľalíka, ktorý by ako sudca spravodajca mal pripraviť podklady pre plénum, aby rozhodlo, čo urobí s podnetom. Môže ho prijať na ďalšie konanie, prípadne aj pozastaviť účinnosť sporných paragrafov. Ľalík stále nemá k dispozícii všetky podklady na vypracovanie návrhu. Na aké podklady čaká, súd nezverejnil.
„Ústavný súd, ktorý má strážiť, aby nedochádzalo k prieťahom v súdnom konaní, sa ich v tomto prípade sám dopúšťa,“ hovorí právnik Centra pre práva občana Via Iuris Pavol Žilinčík. Myslí si, že ak Ústavný súd považuje svoj postup za korektný a v súlade s princípmi ústavy, „potom je nevyhnutné podstatne zvýšiť štandardy, ktorými súd svoje kroky posudzuje“.
Aj v minulosti boli kauzy, o ktorých Ústavný súd rozhodoval veľmi dlho. Najdlhšie, šesť rokov, o interrupčnej novele. O jej prijatí však rozhodli sudcovia do mesiaca. Rovnako to bolo aj v prípade zákona o preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom rozhodol súd po troch rokoch.
Hovorca súdu Jozef Skybjak tvrdí, že priemerná dĺžka konaní ukončených v roku 2008 bola 151 dní. Sudcov obhajuje, že od vzniku súdu dostali vyše 55 tisíc vecí, z toho viac ako 36 tisíc vlani. „Uvedomte si, že ústavných sudcov je len trinásť.“
Na súde sú aj tri staršie podania ako vyvlastňovací zákon, o ktorých prijatí sudcovia nerozhodli. Najstarším je podnet generálneho prokurátora z roku 2006, v ktorom napadol vládne nariadenie k vyhláseniu Národného parku Veľká Fatra a vyhlášky ministerstva životného prostredia o vyhlásení Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia.

Beata
Balogová
