BRATISLAVA. V zimnom období je na našom území takmer milión krkavcovitých vtákov. V mestách sa vyskytujú tri druhy čiernych operencov: vrany, havrany a kavky. TASR o tom informoval Ján Dobšovič zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Birdlife Slovensko.
"V lese alebo na oblohe môžeme vidieť aj krkavce, ale pravdepodobnosť, že ich uvidíme v meste, je oveľa menšia," dodal. Havrany sú podľa ornitológa kolóniovité druhy, preto ich býva pohromade veľmi veľa. "V zime máme možnosť aj u nás na Slovensku vidieť až stotisícové kŕdle," spresnil Dobšovič s tým, že spoločníkov havranom niekedy robia menšie čierne kavky.
"S havranmi si ľudia často mýlia aj vrany. U nás sa však vyskytuje len vrana "šedivka", resp. východoeurópsky poddruh vrany," uviedol.
V celej Európe žijú podľa neho dva poddruhy - vrana túlavá východoeurópska, ktorá je u nás, a vrana túlavá západoeurópska. "Hranica územia týchto dvoch poddruhov je niekde v okolí rieky Labe," dodal ornitológ.
"Západoeurópska vrana má čisto čierne sfarbenie, východoeurópska sa od nej líši sivým sfarbením brucha. Havran je tiež sfarbený celočierno, ale v zimnom období a staršie jedince majú zobák sfarbený do siva," vysvetlil. Farba peria kavky sa tiež podľa jeho slov blíži k sivej, je však menšia a má modré oko.
Fakt, že tieto druhy čiernych vtákov zimy nedokážu ľudia rozoznať, svedčí podľa Dobšoviča o tom, že dokážu vedľa seba bez problémov žiť. "Vrany sú skôr samotárske, havrany sú zvyknuté na spoločnosť," konštatoval dodajúc, že zimní čierni susedia sú veľmi inteligentnými spoločníkmi.
Vo vtáčej ríši patria krkavcovité k najinteligentnejším vtákom. "Existujú dokonca štúdie o tom, že sa tieto druhy dokážu naučiť aj hovoriť. Nie ako papagáj, ktorý len opakuje, ale vrany a havrany dokonca dokážu význam slov aj pochopiť," upozornil.
Ako príklad uviedol zakladateľa etológie Kondrada Lorenza, ktorý mal doma krkavca. Ten síce vôbec nehovoril, ale keď mu hrozilo nebezpečenstvo, jeho čierny spoločník naňho vykríkol, či vykrákal jeho meno a upozornil ho tým na nebezpečenstvo.
"Sú tiež známe príhody, že dokážu do zobáka vziať paličku a strčiť ju s cieľom získania potravy do nejakej dutiny," doplnil. V západných krajinách zasa mapovali prípady, kedy vrana spustila zo semafora tvrdý orech, počkala si, kým ho prešlo auto a potom si už pochutnala na jeho jadre.
