BRATISLAVA.
Ako agentúru SITA informoval podpredseda OKS Ondrej Dostál, po pripomienkovom konaní sa medzi oznamy určené na informovanie verejnosti, ktoré majú byť zverejnené v štátnom jazyku, dostali aj oznamy šírené prostredníctvom voľne prístupnej internetovej stránky. Pôvodne sa v návrhu hovorilo len o oznamoch určených na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu, prostredníctvom iných technických zariadení. V obciach, kde žije národnostná menšina ich pritom možno zverejniť aj v jazyku národnostných menšín po ich zverejnení v štátnom jazyku.
OKS s týmto doplnkom nesúhlasí a upozorňuje, že podľa zákona musia verejné inštitúcie už v súčasnosti používať na svojich webovských stránkach štátny jazyk. "Je však absolútne neprijateľné, aby zákon ustanovoval povinnosť používať na svojich internetových stránkach štátny jazyk občanom, súkromným firmám a organizáciám," tvrdí OKS. Podľa občianskych konzervatívcov, by išlo "o ďalší neprimeraný a v tomto prípade aj úplne absurdný pokus štátnej moci zasahovať do slobody prejavu a práva šíriť informácie".
Povinnosť používať na voľne prístupných internetových stránkach štátny jazyk sa do návrhu zákona o štátnom jazyku dostala v pripomienkovom konaní na návrh Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, informuje OKS. "Je veľmi zvláštne, že ministerstvo, ktoré vyhlási oznam o trojmiliardovom tendri na voľne nie celkom prístupnej korkovej nástenke, má starosť o to, v akom jazyku budú oznamy na voľne prístupných internetových stránkach," dodáva sa vo vyhlásení: plné znenie vyhlásenia OKS - kliknite TU.
Ondrej Dostál bol jedným zo zástupcov vyše 700 signatárov pripomienky k novele zákona o štátnom jazyku, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry SR. Signatárom pripomienky sa ešte v decembri v rozporovom konaní s ministerstvom kultúry podarilo dosiahnuť, že do návrhu novely sa začlenilo ustanovenie, ktoré osobám s materinským jazykom českým umožní používať češtinu na úradoch.
Ministerstvo navrhlo, že úrady v SR budú akceptovať aj dokumenty vydané na českých úradoch. To je aj nad rámec úpravy používania slovenského jazyka na úradoch v Českej republike.
V ostatných pripomienkach ministerstvo signatárom hromadnej pripomienky nevyhovelo. Okrem iného chceli, aby boli zo zákona o štátnom jazyku vypustené tie ustanovenia, ktoré regulujú používanie štátneho a iných jazykov v masmédiách, na kultúrnych podujatiach, na verejných zhromaždeniach, na pamätníkoch a na pamätných tabuliach, v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre informovanie verejnosti.
Používanie jazyka v týchto oblastiach považujú signatári za vec slobodného rozhodnutia každého používateľa a reguláciu prostredníctvom zákona o štátnom jazyku za neodôvodnený zásah štátnej moci do súkromnej sféry a do slobody prejavu. Žiadajú, aby sa za porušovanie zákona o štátnom jazyku nezaviedli pokuty. Podľa Dostála je možné tieto témy otvoriť ešte aj počas rokovania o návrhu na Rade vlády pre národnostné menšiny, kam by sa mal dostať tento mesiac, a po jeho prerokovaní vládou aj v parlamente.
