BRATISLAVA. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes prerokovala vláda. Slovenská strana očakávala pomoc od medzinárodnej Dunajskej komisie (DK), ktorá dohliada na podmienky plavby po jednej z najväčších európskych riek. Maďarsko však podľa správy namietalo, že o tejto problematike by mali rokovať výlučne Bratislava a Budapešť. Ostatné štáty mali podobný názor.
"Delegácie ostatných členských štátov DK tento problém vnímajú tiež skôr ako dvojstrannú slovensko-maďarskú záležitosť," uviedli autori materiálu. Doposiaľ na opakované sťažnosti Slovenska podľa nich v komisii reagoval len južný sused krajiny.
Vybudovaním hrádze v Nagymarosi by podľa skoršieho tvrdenia štátnych predstaviteľov bolo možné odbúrať náklady na bagrovanie rieky, bez ktorého by časť Dunaja na slovensko-maďarských hraniciach vraj nebola splavná. Ročne ide podľa ministerstva životného prostredia o 1,99 až 3,98 milióna eur (60 až 120 miliónov korún). Prostredníctvom nádrže v Nagymarosi by podľa vodohospodárov bolo možné zdvihnúť hladinu a bagrovaniu sa vyhnúť.
Zástupcovia ministerstva životného prostredia v minulosti chceli získať pre vybudovanie priehrady na maďarskej časti toku aj podporu Európskej únie. Do akej miery sa tento zámer podarilo naplniť, nie je z dostupných informácií známe.
Slovensko a Maďarsko sa pre plánované vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré sa začalo budovať ešte koncom 70. rokov minulého storočia, sporia viac ako 15 rokov. Maďarská strana totiž po silnom proteste tamojších ekologických aktivistov a pre údajný nedostatok peňazí práce na budovaní diela v roku 1989 zastavila.
Slovensko naopak svoju časť priehrad a hrádzí dokončilo a dielo v pozmenenej podobe spustilo na vlastnom území. Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol, že maďarská strana nemala jednostranne odstúpiť od záväzkov dielo dostavať, Slovensko však podľa verdiktu postupovalo protiprávne, keď spustilo dielo na svojom území.
