Pred pár rokmi sa na verejnosti objavili informácie, spochybňujúce prínos preventívneho očkovania. Jeden z lekárov ho verejne napadol, iný označil istú poslankyňu za vrahyňu. Tá sa ho chystala zažalovať.
Téma je vážna, pri diskusii o nej panovala obrovská nervozita. Veľká časť lekárov otvorene hovorí, že spochybňovanie očkovania je nebezpečné pre celú spoločnosť. Má pravdu? Zavádzajú tí, ktorí tvrdia, že niektoré vakcíny obsahujú karcinogény? Existujú prípady, keď očkovanie spôsobilo závažné zdravotné dôsledky deťom?
Laik sa v celej problematike orientuje len s námahou. Ivan Bakoš považuje kritikov očkovania za nezodpovedných.
Budeme hovoriť o očkovaní, ale aj o jeho kritikoch. Keďže ste pracovali pre farmaceutickú spoločnosť, vyrábajúcu vakcíny, pričom otvárate centrum, ktoré bude s očkovaním podnikať, dokážete byť v tejto téme objektívny?
S podnikaním som len na začiatku, ale, samozrejme, rád by som z neho vyžil ako každý iný občan. Budem však hovoriť len o tom, s čím som absolútne stotožnený vďaka svojim skúsenostiam a dlhoročnej praxi. O efektívnosti vakcinácie som presvedčený, ľudia si ani nevedia celkom domyslieť, čo pre nich znamená. Pokojne však môžeme hovoriť aj o rizikách. Neexistujú totiž ruky človeka, ktoré robia všetky veci bez chyby.
Očkovanie sa považuje za fantastický biznis pre farmaceutické firmy. Je to tak?
Nemusíme to tajiť, hovorí sa to aj o automobilovom a zbrojárskom priemysle. Všetko sú to gigantické odvetvia, ktoré generujú veľké zisky. Bohužiaľ, nie som akcionárom žiadneho takého „mamuta". (smiech) Je to však dosť obmedzený pohľad, jadrom je čosi iné. Ak totiž hovoríme o originálnych farmaceutických spoločnostiach, a nie o tých, ktoré vyrábajú generiká, stojí za nimi neuveriteľne drahý výskum a vývoj. Ide o finančne taký náročný proces, že menšie spoločnosti si ho nemôžu dovoliť, stojí miliardy dolárov. Zaplatiť to všetko od vzniku vakcíny, jej zloženia, cez otestovanie na bunkových štruktúrach, neskôr na zvieratách a prvých dobrovoľníkoch spomedzi ľudí, je záležitosťou dlhých a ťažkých rokov.
Ak sa však do toho firmy púšťajú, zrejme sa to vypláca.
Samozrejme, ako každý iný biznis. Ale nie je možné k tomu pristupovať tak, že „ja si žiadnu vakcínu nekúpim, lebo sa na tom niekto nabalí". Nikam by to neviedlo.
V očkovaní sa na Slovensku točí vyše miliarda
Dá sa povedať, koľko peňazí sa v očkovaní točí na Slovensku?
Je to ťažké, ale vzhľadom na štatistiky zaočkovaných detí máme pomerne presné čísla. Pri dospelých je to horšie, ale spolu ide o sumu vyššiu ako miliarda korún.
Koľko firiem k nám dodáva vakcíny?
Šesť až sedem. Tá miliarda sa však netýka len ich, ale aj všetkých medzičlánkov medzi firmou a občanom.
Prečo ľudstvo vymyslelo očkovanie?
Málokto si uvedomuje, že infekčné choroby až do čias prvej svetovej vojny často zabili viac ľudí, ako zomrelo na bojiskách. Klasický reťazec fungoval zjednodušene takto - prišla vojna, v nej množstvo mŕtvych, po vojne nastúpil hlad, zlá hygiena, premnoženie nositeľov chorôb a následné vyhubenie ľudí epidémiou. Vo väčšom počte ako vo vojne, ktorá tomu predchádzala. Existuje množstvo materiálov, ktoré dokazujú, že s infekčnými chorobami sa bojovalo odjakživa. Bolo len otázkou času, kedy niekto príde na to, čo s tým urobiť.
Aký reťazec musí fungovať, aby sa rozšírila infekčná choroba?
Musia byť k dispozícii tri veci - najskôr pôvodca ochorenia, k tomu cesta, ktorou sa prenesie, a nakoniec vnímavý objekt. Ak sa nám podarí zlikvidovať ktorúkoľvek z tých troch vecí, je to fajn, šírenie infekčného ochorenia je zastavené.
Kto alebo čo býva pôvodcom?
Zjednodušene povedané vírusy alebo baktérie. Tie sa však musia preniesť prostredím na niekoho, kto je vnímavý.
Infekčne nakazení sa najskôr izolovali
Prenášajú sa kýchaním, teda vzduchom, dotykmi, jedlom...?
Presne tak. Ľudia teda postupne uvažovali, čo s tým. Zistili, že vykynožiť pôvodcu, ktorého ešte ani nepoznajú, je doslova nemožné. Zaujímavé to bolo napríklad pri lepre - keďže ju nevedeli liečiť a vedeli, že sa pri intenzívnejšom kontakte prenáša medzi ľuďmi, vznikli takzvané leprozáriá.
Územia, v ktorých separovali nakazených?
Áno, šlo o určené regióny krajiny, kde museli malomocní žiť pokope, aby nenakazili ďalších. Využívali sa na to aj ostrovy. Sám som jedno leprozárium navštívil v Grécku ešte ako študent v roku 1976. Vzal nás tam z Kréty jeden rybár, plavba trvala možno dve hodiny. Videli sme tam mutilované (znetvorené, pozn. autora) tváre aj končatiny ľudí, ktorí tam žili.
Čiže prvým spôsobom vysporiadania sa spoločnosti s infekčnými chorobami bola tvrdá izolácia od zdravých?
Jednoznačne. Ľudia postupne pochopili, že bojovať proti prírode sa nevypláca, že myšlienka ničenia vírusov a baktérií nejakým „obuškom" alebo trebárs poprášením chemikáliou je neschodná. Vírusy ani baktérie tak totiž nezmiznú. Ukázala sa tiež jedna vec, napríklad pri vírusovom ochorení pečene, teda hepatitíde typu A, ľudovo nazývanej žltačka A - čím je región vyspelejší, čím viac kanalizácie má, čím vyšším hygienickým štandardom disponuje, tým menej ochorení sa vyskytuje. Popri tom všetkom zároveň platí, že úplne sa ten vírus eradikovať, teda odstrániť, nedá. Teoreticky by to šlo, ale len tak, že krajina by bola totálne uzavretá a izolovaná - ľudia ani zvieratá by z nej neodchádzali ani do nej neprichádzali, vtáky by ponad ňu nesmeli mať svoje koridory. A to je nezmysel.
K čomu sa ľudia dopracovali týmto poznaním?
K tomu, že vírusy, baktérie a ani cesty prenosu sa úplne eliminovať nedajú. A že sa teda treba zamerať na vnímavého jedinca, teda na toho, kto sa potenciálne môže nakaziť. A tu treba povedať, že zo všetkých objavov v histórii medicíny patrí objav očkovania medzi najvýznamnejšie. Z praktického pohľadu sa mu dokonca nevyrovná ani dešifrovanie ľudského genómu.
Nakazil vlastného syna
Kedy sa tak udialo?
Parciálne pokusy vynechám, najdôležitejší bol rok 1796. Vtedy geniálny Edward Jenner v Škótsku spravil výbornú vec pri ochorení zvanom pravé kiahne. Šlo o zákernú chorobu, starú tisíce rokov, pre ktorú vymreli celé panovnícke rody. Zo známejších panovníkov bližších nášmu územiu ochorela pravými kiahňami a, chvalabohu, prežila aj Mária Terézia. Keďže jej ostali na tvári hlboké jazvy, traduje sa, že dala zo svojej blízkosti odstrániť všetky zrkadlá, aby sa nemusela na seba pozerať.
Čo spravil Jenner?
Všimol si, že ošetrovateľky kráv, ktoré prekonali kravské kiahne, pri epidémii pravých kiahní vôbec neochoreli. Začal teda hľadať súvislosti, až sa rozhodol pre pokus - kravskými kiahňami naočkoval vlastného syna a dve slúžky zo susedstva. Okrem lokálnych kožných problémov v okolí vpichu ostali všetci traja zdraví.
Vlastného syna? To bol iný šialenec.
(smiech) Jasné, dnes je to nepredstaviteľné. Ale aj takto vznikali veľké objavy. Po dvoch rokoch ten experiment dotiahol, lebo vtedajší vedci označili jeho výsledky za domnienky, ktoré treba dokázať. Nechal sa teda vyprovokovať a vírus pravých kiahní, teda už nie kravských, aplikoval opäť do tých istých detí.
A umreli.
Kdeže, vôbec neochoreli. A tak vzniklo očkovanie.
To len pre odľahčenie. Čiže Jenner ako prvý na svete pochopil princíp budovania protilátok v tele?
Áno. Zistil, že ak sa organizmus človeka stretne s niečím, čo nie je také ničivé ako skutočne divoký vírus alebo baktéria, je schopný sa neskôr s tými divokými vysporiadať. Pochopiteľne, Jenner vtedy nemohol nič tušiť o imunitnom systéme človeka ani o tom, ako funguje.
Po očkovaní sa v tele začína zložitý koncert
Čo sa deje v tele po zaočkovaní?
Pokročíme teda o storočia dopredu. Aktuálne vo svete jestvuje nový medicínsky odbor - vakcinačná imunológia. Na Slovensku ešte nemá svoju tradíciu, v každom prípade dnes možno na submolekulárnej úrovni sledovať deje, ktoré sa odohrávajú v tele po tom, čo doň vpravíme cudzorodú látku. Hovoríme jej antigén a ide o čosi, čo organizmu nie je vlastné. Len čo sa takáto látka dostane do organizmu, organizmus to rozpozná, dešifruje a okamžite vyšle signály, aby sa v tele začal jeden hrozne zložitý koncert imunitného systému. A nielen jeho. Zjednodušene možno povedať, že celé telo začne bojovať proti tomu antigénu.
Nastane teda mobilizácia a v rámci vojny v tele vznikajú protilátky?
Áno, telo sa začne brániť. Ale tá obrana nie je o tom, že sa hneď začne strieľať. Na to, aby obrana bola účinná, musí uplynúť nejaký čas. Vezmite si chorobu - keď sa nakazíte, plynie nejaký čas, takzvaný inkubačný, kým sa prejaví. Ale už v rámci neho sa na všetkých úrovniach aktivizujú strážcovia imunitného systému, ktorí začnú veci riešiť.
Ako teda funguje celý princíp očkovania?
Tak, že ide o predchádzanie infekčným chorobám spôsobom, že do tela vpravujeme čiastočky identické, respektíve veľmi podobné prirodzenému vírusu alebo baktérii. V skutočnosti však nevyvolajú ochorenie, len nabudia imunitný systém, aby pri opakovanom stretnutí so skutočným vyvolávateľom ochorenia mohol okamžite reagovať.
Inými slovami, telo je na skutočné infekčné ochorenie pripravené ako vycvičení vojaci so zbraňami, ale zatiaľ zaistenými.
Presne. Len čo sa potom objaví nepriateľ, hneď zareaguje.
Zdravý životný štýl nie je náhradou za očkovanie proti chrípke
Teraz filozofická otázka k chrípke - ľudia sa proti nej môžu pohodlne zaočkovať a väčšina údajne neochorie. Nie je však celý systém postavený na hlavu tým, že ľuďom ponúka falošnú pohodlnosť miesto toho, aby ich nabádal k správnej strave, dostatku prírodných vitamínov, športu a podobne? A nedeje sa tak najmä preto, že farmaceutický priemysel by potom prichádzal o zisky?
Na takýto názor máte právo, ale nie je to celkom tak. Postavme si vedľa seba tri veci - zdravie, vedu a biznis. Ľudia síce inklinujú k mysleniu, že ak sa budú teplo obliekať, vyhnú sa MHD, kinu, budú jesť mrkvu a citrusy, športovať a tak ďalej, budú vždy zdraví. Bohužiaľ, je to mýtus. Niekto má pocit zdravia, pritom môže byť prerastený metastázami nádoru. Iný je zdravý ako buk, ale neustále sa cíti zle, jednoducho ide o hypochondra. Tu vidíte relativitu toho všetkého. To, čo ste povedali, je teda významná vec a žiadny lekár prínos takého života nespochybní, ale...
Tvrdíte teda, že zdravý životný štýl nie je adekvátnou náhradou za očkovanie v snahe vyhnúť sa chrípke?
Kategoricky to odmietam. Hovoríme totiž o víruse, ktorý ak infikuje váš organizmus úplne nepripravený, môžete kypieť plným zdravím, aj tak vás tá chrípka zotne. Inými slovami, na chrípku môže pokojne ochorieť aj ten, kto má v tele dostatok vitamínov, športuje a zdravo žije.
Poďme ešte po príklad do histórie - zbrane sa postupne zdokonaľovali a v prvej svetovej vojne sa pomer ľudí zabitých vojnou a epidémiami oproti dovtedajším vojnám otočil. Vtedy akoby zakročila matka príroda a poslala na ľudí španielsku chrípku. Začala sa v roku 1918 a za dva roky vykynožila desiatky miliónov ľudí. Najväčšiu skupinu mŕtvych tvorili ľudia od 20 do 40 rokov. Prečo ten vírus nekosil najmä deti a starcov, ale „najzdravšiu" časť obyvateľstva?
K čomu smerujete?
K tomu, že schopnosť vírusu niekde sa zachytiť a množiť nerozlišuje medzi pekným, škaredým, blondiakom, hnedookým, konzumentom zeleniny a podobne.
Ale snáď rozlišuje medzi zdravým a zhumpľovaným telom.
Iste, ale nikdy nemožno povedať, že chrípka sa vyhne každému zdravému, sviežemu a ideálne sa stravujúcemu človeku. Ak si niekto myslí, že chrípka sa netýka toho, kto sa cíti fit, mýli sa.
Z chrípky sa nedá vyliečiť za tri dni. Kto to dokázal, nemal chrípku
Mnohí s tým však majú osobnú skúsenosť - kedysi dávno mávali chrípku, potom sa nejaké roky očkovali, posledné roky to odmietajú, ale pravidelne pijú čerstvé zeleninové a ovocné šťavy, dbajú na prevenciu. Žiadnu chrípku ešte nestretli.
Nech si zaklopú na drevo, aby im tento stav vydržal. Sú skôr špecifickým prípadom, ktorý sa na populáciu nedá aplikovať v plnej miere.
Je ich predsa solídne množstvo, nejde o pár jedincov.
Jasné, ale aj tak. Ľudia si principiálne pamätajú a rozširujú to negatívne. Niekto príde do práce a povie: „Dal som sa očkovať proti chrípke a aj tak som na ňu ochorel, takže viac sa očkovať nedám." Kolega reaguje: „Vážne? Tak to sa nedám ani ja." A takto sa to šíri šialenou rýchlosťou, hoci realita je iná.
Ako iná, veď sám poznám ľudí, ktorí boli zaočkovaní a aj tak ochoreli.
Áno, lenže drvivá väčšina ľudí ochorela, trebárs aj na chrípku, preto, lebo po očkovaní si telo imunitu buduje 10 až 14 dní. Inými slovami - dotyčný pokojne mohol byť počas očkovania v inkubačnej dobe nejakého iného vírusového respiračného infektu, keď sa síce cítil zdravý, ale v skutočnosti už nebol.
Mohol alebo musel?
Mohol. Je to najpravdepodobnejšia možnosť. Ľudia sú tiež podarení v tom, že dostanú nádchu a hneď si povedia, že je to chrípka. Nezmysel - chrípka je veľmi ťažké a závažné ochorenie s vysokými horúčkami, keď bolí „celý človek", s možnými ťažkými komplikáciami. Ak niekto zahlási, že po troch dňoch šiel do práce a bol plne výkonný, stopercentne žiadnu chrípku nemal. Ak by mal, ležal by doma minimálne dva týždne. Ľudia si teda chrípku mýlia s rôznymi respiračnými ochoreniami, a tak prispievajú k dezinformáciám, že očkovanie bolo neúčinné.
Vráťme sa k pôvodnej otázke - nemyslíte si teda, že farmaceutický biznis nás tlačí do polohy, aby sme sa očkovali aj proti chorobám, ktorým sa dá vyhnúť normálnou cestou?
Nie, v žiadnom prípade. Okrem toho chrípka je zradná v tom, že jej vírus sa neustále mení.
Ako potom odborníci vedia, čo „nacpať" do vakcíny?
Na základe zachytenia konkrétneho typu vírusu chrípky v rámci celej zemegule vyberie Svetová zdravotnícka organizácia kmene, ktoré sú v aktuálnom roku zodpovedné za chrípku. Vakcína použitá v nasledujúcej sezóne chrípky pravidelne nie je totožná s tou, ktorá sa použila predtým.
Úspešnosť toho výberu je aká?
Takmer stopercentná, pokiaľ nepríde k nejakej veľkej zrade - významnej zmene štruktúry vírusu chrípky, ktorá sa doposiaľ nevyskytla. Vtedy hrozí to, čo nazývame pandémia.
Očkovanie sa potom minie účinku?
Nie celkom. Nezaberie síce v plnom rozsahu, ale vzhľadom na to, že zmenený vírus bude mať predsa len spoločné parciálne znaky s inými vírusmi chrípky, dopad na organizmus bude aj v prípade pandemickej chrípky pravdepodobne menší. Je tam proste väčšia šanca neochorieť tak vážne, ako ochorejú neočkovaní.
Očkuje sa do ramena, pretože je blízko uzlín
Ľudia si vakcináciu obvykle stotožňujú s injekciami. Je aj iná možnosť?
Je, ale netýka sa všetkých vakcín. Okrem perorálnych, teda na prehltnutie, existujú aj náplasťové či aerosólové vakcíny, ktoré sa „šnupú". Nič sa však nedá použiť na všetko. Ľudia si ešte nepochybne pamätajú očkovanie proti detskej obrne, keď sa účinná látka nakvapkala na kockový cukor. Inak dosť pochybujem, keď sme už spomenuli chrípku, že perorálnou vakcináciou proti chrípke by došlo k výraznému zvýšeniu zaočkovanosti populácie.
Prečo? Mnohí majú z injekcií panický strach, mali by bezbolestnú alternatívu.
Iste, ale základný princíp dobrovoľného očkovania je nasledovný - buď chcem aktívne pristúpiť k ochrane svojho zdravia alebo nechcem. Ak áno, na spôsobe obvykle nezáleží.
Skúste teda vysvetliť, prečo sa pri očkovaní proti chrípke musí použiť injekcia. Laik si môže myslieť, že jednoduchšie by bolo tú látku z injekcie naliať do pohára a prehltnúť.
Ide o legitímnu otázku tých, ktorí neštudovali medicínu a nemajú príslušné vzdelanie. Imunitný systém v organizme sa nenachádza na jednom mieste, v nejakej žľaze, ale je rozptýlený po celom tele. Sú však miesta, kde je umiestnených viac buniek, rozoznávajúcich „cudzinca" v organizme. Absolútne kruciálnu úlohu v tomto zohráva lymfatická uzlina.
Preto sa proti chrípke očkuje do ramena?
Áno. Keby ste tú vakcínu zhltli, musíte počítať s tým, že prejde veľmi agresívnym prostredím žalúdka a vstrebávať sa začne až v črevách. Rameno sa pred inou časťou tela pri očkovaní uprednostňuje aj preto, lebo lymfatické uzliny v podpazuší sú oveľa výhodnejšie a bližšie k vpichu ako iné, a tak získavame schopnosť tela rýchlejšie vyrábať protilátky.
Akú konkrétnu rolu v tom zohrávajú uzliny?
Veľmi to zjednoduším, lebo je to komplikované - ide o systém splavu antigénov, teda látok, ktoré sme vpravili do tela. Uzlina ako prvá dáva signály do štruktúr tvorby protilátok a iných účinných látok buniek imunitného systému zameraných na likvidáciu nepriateľa.
Uzlina je teda akási spojka, disponujúca megafónom, ktorá zbadá nepriateľa a hneď vrieska smerom do tela, aby vojsko začalo nabíjať zbrane?
(smiech) Vyložene áno. O imunitnom systéme inak existujú aj animované filmy, na ktorých je možné pochopiť základy fungovania. Krásne tam vidno, kde je vojsko, kde jeho prvá línia, kde záloha a kde spojka.
Ak by sme proti chrípke zaočkovali 75 percent ľudí, nedostane ju nikto
Poďme k povinnému očkovaniu detí. Nedávno sa začalo jeho spochybňovanie, existuje oficiálna Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania. Spojili sa v nej tí, ktorých deti na očkovanie doplatili poškodeným zdravím, pridali sa iní a celý proces spochybňujú aj niektorí lekári. Podľa nich tu máme prežitý sovietsky model, ktorý väčšina vyspelého sveta nepozná. Mýlia sa?
Napríklad o USA sa tvrdí, že povinné očkovanie nemá. Jednotlivé štáty však majú dané oficiálne očkovacie kalendáre, ktoré sa plnia. Áno, je pravdou, že sa to nevolá povinné, ale odporúčané očkovanie. Bežný Američan to vníma tak, že ak mu jeho štát niečo odporučí, dokonca to poisťovne preplatia, tak to berie ako samozrejmú vec a celý proces absolvuje. Okrem toho kritici očkovania hovoria A, ale zamlčiavajú B - ak nastupuje malý Američan do školy, skontrolujú mu aj očkovania. Pokiaľ neabsolvoval tie odporúčané, nemôže nastúpiť do kolektívu.
Tvrdíte teda, že očkovanie je tam síce len odporúčané, ale ak ho dieťa nemá, nemôže nastúpiť do školy?
Samozrejme, pokiaľ nejestvuje vážny dôvod, prečo dieťa nie je očkované. Mal som tam syna na študijnom pobyte, môžem to posúdiť aj na základe tejto skúsenosti.
Čo Kanada, Rakúsko, Nemecko, Austrália, Nový Zéland či Anglicko, v ktorom to údajne nie je povinné už vyše sto rokov?
To nie je pravda, majú tam zavedené plošné očkovanie, ktoré je veľmi sledované, akurát sa nenazýva povinné.
Poviem vám inak ešte jedno tajomstvo, o ktorom sa u nás veľmi nehovorí - existuje čosi ako kolektívna imunita. Keď sa u nás spomenie povinné očkovanie, smrdí to minulými časmi a mnohí sa k tomu stavajú negatívne. Lenže viete, čo to znamená? Že ak dokážeme populáciu pri nejakom type ochorenia zaočkovať v istom percente, tak vieme, že znížime cirkuláciu pôvodcu ochorenia na také malé čísla, že neochorejú ani tí neočkovaní. Príklad - dokázalo sa, že ak je 90 a viac percent populácie preočkovanej proti osýpkam, tak sa v nej nevyskytnú. Ak by sme pri chrípke dokázali zaočkovať 75 percent ľudí, jednoducho ju u nás nedostane vôbec nikto.
Určite?
Určite. Bolo by chránených aj tých zvyšných 25 percent.
Spochybňovanie očkovania vo svete vzniklo chybou profesora v Glasgowe
Vráťme sa k tým krajinám. Hovoríte, že kritici sa mýlia, pretože v nich majú zavedené plošné očkovanie. Ale to predsa nie je povinné.
Nie je, ale de facto je.
Čiže vyššie spomínaná Iniciatíva klame? Základnou otázkou totiž je, či mi hrozí sankcia, ak v tých štátoch odmietnem zaočkovať svoje dieťa. U nás hrozí, tam údajne nie.
Nie, nehrozí až taká, ale... Aj u nás sú však len minimálne sankcie, bol by som za to, aby sa... nie že zvýšili, ale aby ľudia absolvovali očkovanie dobrovoľne. Aby si uvedomili, čo to dieťaťu poskytuje.
Jasné, ale teraz riešime, či je pravdou, že mnohé vyspelé krajiny povinné očkovania detí nemajú.
Existujú tam prípady detí, ktoré nedali rodičia zaočkovať, a nič sa im nestalo. Môžem vám však ukázať očkovacie schémy všetkých vyspelých štátov. Každý z nich má do detailov rozpracované plošné očkovanie. Bez neho by totiž chorobnosť a komplikácie narobili toľko šarapaty, že by sa kritici divili. Pritom ešte dvadsať rokov dozadu tu nikto očkovanie nespochybňoval.
Lenže vtedy tu všeobecne panovala malá informovanosť.
V poriadku, ale vezmite si, ako to spochybňovanie vzniklo vo svete - traduje sa, že istý univerzitný profesor v Glasgowe v roku 1974 na základe chybných analýz povedal, že čierny kašeľ sa tam už nevyskytuje v takej miere, aby sa muselo očkovať, a že dokonca po očkovaní proti nemu vznikajú nejaké neurologické postihnutia. Táto správa od autority sa vzala ako hrozný fakt a očkovanie sa prudko obmedzilo. Preočkovanosť na čierny kašeľ vtedy v Anglicku v krátkom čase zliezla z 81 na 30 percent. Dôsledok? Prudký nárast ochorení čierneho kašľa, čo si mnoho detí, bohužiaľ, odnieslo akútnym ochorením, desiatky smrťou. Podobné prípady, keď sa ustúpilo od nejakého očkovania, čo malo za následok fatálne dôsledky, poznáme aj z Japonska, Talianska aj Nemecka. Veľmi rýchlo sa tam však zbadali a začali biť na poplach. V Británii v takejto situácii vyšiel príkaz okamžite očkovať isté ročníky detí a nikto si netrúfol to spochybniť. Treba tiež konštatovať, že zaočkovanosť detí v západných krajinách je nižšia ako na Slovensku.
To môže byť dané tým, že u nás je povinné.
Tým sa ale pýšme a hrďme, lebo najväčší úžitok z očkovania prichádza vtedy, keď ho absolvuje väčšina populácie, čím sa stávajú chránenými aj tí ostatní.
To znie, ako keby západné vyspelé krajiny boli hlúpejšie. Disponujú predsa rovnakými vedomosťami ako my, nie?
Vývoj tých spoločností šiel istým smerom, z ktorého vyplynulo, že sa tam príliš nenosia slovíčka ako „musíš" a podobne. Preto sa očkovanie nenazýva povinným, ale plošným a ľudia na to reflektujú. Líši sa dokonca aj prístup regiónov v jednotlivých krajinách. Napríklad Bavorsko má veľa peňazí, a preto hradí aj vakcíny, ktoré iné spolkové krajiny považujú za nadštandard.
Som za to, aby bolo očkované každé dieťa
Kritikom však nejde o to, aby sa očkovanie zrušilo, ale o to, aby nebolo povinné a aby rodičia sami mohli rozhodnúť, či ho ich dieťa absolvuje. Nepáči sa im, že cudzie látky vpravujeme do tela už štvordňovým deťom.
A viete, ako dobre tie deti potom vedia zvládnuť iné cudzie látky? Lenže o tom kritici nehovoria. Súhlasím s jednou vecou - treba zvýšiť osvetu a vzdelávanie na všetkých úrovniach. Tak, aby sme sa nebavili o slovíčku „musíš", ale aby každý rodič v tomto sám cítil povinnosť voči dieťaťu, aby mu bolo jasné, že ho treba ochrániť pred chorobami, pred jednotlivými rizikami. Nech tu funguje nejaký solidárny systém - zaočkujem sa, lebo tým chránim nielen svoje zdravie, ale aj zdravie ľudí okolo mňa. Keď bude zaočkovaných proti konkrétnemu infekčnému ochoreniu 90 percent, vôbec sa tu nevyskytne. Potom je jedno, že Janko Hraško z Pohorelej nebude z nejakého dôvodu zaočkovaný, bude chránený cez tých ostatných.
Ste teda za to, aby očkovanie detí ostalo povinné?
Nevolajme ho povinné, nech sa volá inak, ale princíp tohto očkovania musí existovať. Zrušenie by malo vážne zdravotné následky na celú spoločnosť.
Pýtam sa na podstatu - či majú v prípade odmietnutia hroziť sankcie. Je jedno, ako to nazveme.
Som za to, aby bolo očkované každé dieťa. Chce to osvetu, aby ľudia vôbec neriešili, či to je alebo nie je povinné.
Vyhýbate sa odpovedi.
Áno, vyhýbam, lebo na to neexistuje žiadna jednoduchá odpoveď. Postavte si pred seba benefity, ktoré má z očkovania nielen jednotlivec, ale aj spoločnosť. V takom prípade mi slovo povinnosť príliš nevadí.
Sú prípady, keď rodičia nechali očkovať dieťa a prišli vážne zdravotné problémy. Narodilo sa im ďalšie dieťa, ktoré „musia" nechať zaočkovať, ale, logicky, sa tomu bránia, pretože majú strach. V televízii dokonca vystúpila matka, ktorá zažila závažné problémy po očkovaní viacerých svojich detí. Ako ich chcete presvedčiť?
Úroveň vysvetľovania lekárov prvého kontaktu by mala byť argumentačne na takej úrovni, aby dokázali vyvrátiť aj pochybnosti.
Ako však majú vyvrátiť reálnu skúsenosť matky, ktorej dieťa má následky po očkovaní?
Pozor - kauzálnu súvislosť medzi očkovaním a tými problémami treba najskôr dokázať. Ak matka na pieskovisku povie susede, aby nešla so svojím dieťaťom na očkovanie, lebo sama štyri dni nespala pre horúčky a zapálenú nohu dieťaťa, keď to dokonca vyzeralo na fibrilné kŕče, tá sa môže nechať presvedčiť. Pritom opuch a horúčka sú bežné možné vedľajšie účinky vakcíny, hoci sa ich výrobcovia snažia eliminovať.
Iste, ale fibrilné kŕče nie. Sú vraj aj prípady, keď dieťa dostalo diabetes, epilepsiu, čierny kašeľ, obrnu a podobne.
Nie je to tak. Pozrite sa - istá vec sa pri milión opakovaniach naozaj môže prihodiť. Teda pri milióne očkovaní detí proti osýpkam sa môže stať, že jedno dieťa naozaj dostane fibrilné kŕče, dokonca aj tú epilepsiu po zápale mozgu. Lenže pozor - ak vezmete povedzme 100 miliónov očkovaných detí a 100 miliónov neočkovaných, tak zistíte, že výskyt nejakého javu, napríklad i epilepsie, je úplne rovnaký alebo ešte horší ako u očkovaných. Tých 100 miliónov, samozrejme, berte len ako príklad, na ktorom vám vysvetľujem mechanizmus, ako sa to celé sleduje.
Lenže povedzte to matke, ktorej dieťa bolo zdravé a po očkovaní zrazu dostane epilepsiu. Potom zaočkuje druhé zdravé dieťa a stane sa to isté. Kto a ako ich odškodní?
Lenže najskôr by sa muselo dokázať, že sa to stalo práve podaním očkovacej látky. Dovtedy je to vyložene domienka.
Nie je to alibizmus? Ako môže matka dokazovať tie súvislosti? Deti boli dovtedy zdravé a po injekciách už nie sú.
Musia to dokázať lekári - odborníci. A doteraz sa nikdy nič také nepreukázalo.
Neviem o žiadnom vážnejšom poškodení zdravia dieťaťa po očkovaní
Tvrdíte teda, že na Slovensku nemáme prípad, keď očkovanie dieťaťa malo za následok vážne poškodenie zdravia?
O žiadnom takom neviem. Je to ale otázka na Štátny ústav kontroly liečiv. V legislatíve máme zakotvenú povinnosť lekára povinne hlásiť všetky nežiaduce účinky, nielen očkovania. Choďte do toho ústavu a spýtajte sa, koľko je takých prípadov za posledných 25 rokov.
Kritici práve toto spochybňujú - lekári vraj zámerne nič nenahlásia, aby s tým nemali zbytočné opletačky a papierovanie, následky na deťoch skrývajú za iné príčiny. A nie každý rodič sa dožaduje dôsledného vyšetrenia.
Lenže ak to lekár nenahlási, je to napadnuteľné a kontrolovateľné Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úprimne vám hovorím, ja fakt neviem o jedinom prípade na Slovensku, keď bolo závažnejšie poškodené zdravie dieťaťa v dôsledku očkovania.
Videli ste tie medializované prípady, trebárs v Paľbe?
Videl. Nikdy však nebolo dokázané, že šlo o dôsledky vakcinácie. Okrem toho príliš neverím na naše malé slovenské pomery - myslím počtom obyvateľov. Je tu málo detí, aby sme mohli vynášať nejaké závery. Zaoberá sa tým celý svet, zgrupujú sa ohromné súbory dát a skutočne sa nezistili žiadne vážne poškodenia zdravia po očkovaní.
Potom je záhadou, že keď u nás prednášala o nebezpečnosti a neúčinnosti očkovania istá Scheibnerová z Austrálie, lekári sa podľa svedkov správali agresívne, vykrikovali, proste sa správali, akoby im stúpila na otlak. Čo si má myslieť laik, keď vidí, že odborníci odmietajú diskusiu a pochybovačov doslova napádajú? Je pritom jedno, či Scheibnerová tárala bludy. Keďže poslankyňa Mušková tiež spochybňuje povinné očkovanie, MUDr. Lipták ju nazval na blogu vrahyňou detí. To je čo za štýl diskusie s oponentmi? Potom to vyzerá, akoby lekári nemali argumenty, preto sa uchyľujú k urážkam.
Chápem váš názor, je to dobrý postreh. Podľa mňa ide zo strany lekárov o akúsi reakciu z nemohúcnosti vysvetliť kritikom exaktné veci, pretože tí ich zo zásady neakceptujú. Problém pri argumentovaní je, že potrebujete mať istú schopnosť vyjadrovať sa a k tomu hlboké znalosti témy. Poznám celý rad lekárov, ktorí sa vedia o celej téme vyjadriť absolútne bez emócií a k veci. Za jedného z nich považujem aj profesora Dluholuckého. Je to pediater, ktorý pracoval s vakcínami celý svoj profesionálny život, s prirodzenou autoritou, s veľkým darom rozprávania, veľmi vzdelaný človek. Kolega Lipták sa možno nechal uniesť v emočnej vlne, a preto sa vyjadril tvrdšie. Úplne to ale chápem.
Viete, v čom je problém? V tom, že tu neexistuje protipól, ktorý by dokázal v pohode bojovať s nezmyslami, čo rozpráva Scheibnerová. Ona sa tvári, že všetko je v pohode, pôsobí charizmaticky, je uveriteľná, aj keď v podstate nehovorí pravdu. To, čo tvrdí, totiž nie je vôbec ničím podložené.
To je ale zlé, keď lekári nevedia vyargumentovať bludy. Ak miesto toho na ňu pokrikujú, trhajú si tam mikrofón z ruky a správajú sa ako hulváti, ťažko niekoho presvedčia.
Áno, v tomto je to naozaj ťažké, nie vždy sa darí udržať emócie. Ona je v tom „umení" dobrá. Má dar reči a hoci vôbec nie je medicínsky vzdelaná, budí dojem odborníčky. Takýmto správaním potom dokáže doslova vytočiť protistranu, čoho sa potom chytí bulvár a všetko je inak, ako chceme. „Preklápanie" vysoko odborných vecí do presvedčivej laickej reči považujem za umenie.
Výskumy spochybňujúce kvality očkovania? Možno jeden proti miliónu
Dobre, ale Lipták Muškovú verejne označil za vrahyňu detí kdesi doma pri písaní článku, nie v emočnom boji na prednáške. Síce chápem, že Mušková ako učiteľka výtvarnej výchovy očkovaniu nerozumie, ale od odborníka by som čakal, že jej názory vyvráti, nie že ju označí za kreatúru, ktorá vyzýva na zabíjanie detí. Ide o signál pre verejnosť - Mušková a Scheibnerová argumentujú, hoci bludmi, ale lekári akoby nerobili ani to. Pritom Lipták je naozaj odborník a v diskusii TA3 neskôr argumentačne rozbil kritika povinného očkovania Valentina Vraniča.
Možno si presne neuvedomil, či sú také slová v danej chvíli adekvátne. Osobne som proti tomu, aby sme niekoho nazývali vrahom, len sa vám snažím vysvetliť pozadie. Argumenty kritikov postavené na výmysloch totiž spôsobujú, že keď s nimi hodinu polemizujete, skôr či neskôr vás z nich začne triafať šľak. Kritici totiž nie vždy objektívne argumentujú, svoje slová nevedia ničím podložiť, používajú len domnienky, absentuje racio.
Existujú predsa aj vedecké výskumy, ktoré kvality očkovania spochybňujú.
Iste, ale je to možno jedna práca oproti miliónu s opačnými závermi. Efektivita a zmysel očkovania sa proste nedajú poprieť. Mne osobne je smutno, keď sa na stranu kritikov pridal aj kolega, teda lekár - gynekológ, ktorého dcéra vraj dostala diabetes po očkovaní. Ako človeka mi je ho ľúto a svojím spôsobom sa mu ani nečudujem. Kritici očkovania sa potom potešili, že získali do svojich radov aj doktora. Jeho osobná tragédia bola vlastne doslova zneužitá.
Každý medicínsky zákrok má svoje riziká. Aké ich má teda očkovanie podľa vás?
Najväčším ani nie rizikom, ale neúspechom pri vakcinácii je podľa mňa to, že respondent dostatočne nezareaguje na očkovaciu látku a nevytvorí si tak dostatočné hladiny protilátok. Zvýšenú teplotu alebo dvoj- až trojdňový nekomfort v stavoch človeka za problém nepovažujem.
Čiže iné riziká úplne vylučujete?
Zopakujem, čo som už povedal - ak sa prípady, ktoré máte na mysli, vyskytnú, nejde o väčší výskyt, než aký sa objavuje aj u nezaočkovanej populácie. Musíte však vziať veľkú vzorku obyvateľstva, nie malé Slovensko. V očkovacích látkach sa nenašlo nič také, čo by sa mohlo jasne označiť za determinant vzniku nejakej závažnej choroby. Uvádzajú sa tiež viaceré nežiaduce účinky - mierne, stredne ťažké aj ťažké, dokonca život ohrozujúce, napríklad anafylaxia, teda prehnaná imunitná odpoveď organizmu pri alergii. Preto musia byť pri očkovaní k dispozícii takzvané „kriesiace sety" so všetkým, čo s tým súvisí.
Čo ak sa to udeje po odchode z ordinácie?
Neudeje. Anafylaxia môže nastať len bezprostredne po podaní vakcíny. Preto sa vopred každého pýtame, či je na niečo alergický, či berie nejaké lieky a množstvo ďalších vecí.
Ak zlyhá lekár, zrazu je to koniec sveta. Ak niekto iný, dokopy sa nič nedeje
Čiže vychádzate len z toho, čo pacient prizná. Lenže on môže niečo nevedieť, zabudnúť... Nebolo by rozumné mať k dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu?
Iste áno. Ani tá vám ale nezaručí, že sa nič nestane. Práca v medicíne je proste riziková a to nijako nezmeníte. Keď na nejakej stavbe padne vinou zlej práce lešenie, príde človek aj o život, v širšej verejnosti si ľudia maximálne povedia, že je to hrozné, bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ale ak práca lekára aj pri dodržaní všetkých správnych postupov nevedie jednoznačne a priamočiaro k zlepšeniu zdravia pacienta, zrazu ide o koniec sveta. Od neho sa čaká, že bude vždy neomylný, na všetko bude mať stopercentný názor a podobne. Lekár je len človekom ako každý iný. Je to mimoriadne citlivá téma na dlhú debatu. Možno inokedy.
Vráťme sa k vedľajším účinkom.
Treba vedieť, že v príbalových letákoch nájdete aj tie najmenej pravdepodobné. Musia sa tam dať všetky, dokonca aj tie, ktoré sa pri milión testovaniach vyskytnú len raz. Ale ani v príbalovom letáku, ani v súhrnnej charakteristike lieku, ktorá je oveľa podrobnejšia, nenájdete informáciu, že očkovanie môže privodiť diabetes, sklerózu multiplex a podobne. V klinických štúdiách sa nikdy nedokázal kauzálny súvis medzi očkovaním a takýmito chorobami. Poviem vám iný príklad - v USA sa začalo perorálne očkovať proti rotavírusovým infekciám. Následne zistili, že pri jednom type vakcíny na každých desaťtisíc podaní prišlo k jednej akútnej brušnej príhode, pričom niektoré deti aj zomreli. Tú látku okamžite stiahli a podmienky na nasadzovanie vakcíny do humánneho použitia sa veľmi pritvrdili.
Poďme na argumenty kritikov, ktoré možno nájsť na internete. Ukázalo sa vraj, že očkovanie potláča bunkovú imunitu, ktorá má fungovať ako obrana proti infekciám.
Nepravda. Nikdy sa nič také neukázalo, a ak, tak neviem u koho, nech mi to príde ukázať. Je to naopak - očkovanie bunkovú imunitu podporuje.
Mnohé štáty ustúpili od očkovania proti TBC. U nás je to však povinné už pre štvordňové deti.
Každoročne sa v jednotlivých štátoch a regiónoch sveta vyhodnocuje situácia aj v tejto oblasti. Vychádza sa z incidencie ochorení, teda z toho, koľko prípadov TBC sa vyskytne na 10 tisíc obyvateľov. Čísla sa hlásia WHO, ktorá to vyhodnotí a určí postup. Vezmite si napríklad Čechov - sú na tom s číslami TBC o niečo lepšie ako my, u nás k vyšším počtom ochorení prispieva imigrácia a rómska menšina. Niektoré štáty teda od očkovania TBC ustúpili preto, lebo chorobnosť je na úrovni, keď si to môžu dovoliť. U nás to tak nie je. Aj Česi sa pýtajú, čo to s nimi časom spraví, pretože dôsledky sa ukážu až po rokoch. My máme jednoducho privysokú incidenciu TBC, takže k zrušeniu očkovania prísť v súčasnosti nemôže. V Amerike a Kanade vypustili napríklad očkovanie na hepatitídu B. Je na ňu taká nízka chorobnosť, že nie je dôvod.
Keby boli vo vakcínach karcinogény, nemohli by prejsť kontrolou
Ďalšie hlasy kritikov - mnohé vakcíny obsahujú karcinogény ako formaldehyd, tiomerzal, ktorého zložkou je aj ortuť, hliník, fenoxyetanol a podobne. Nie je to problém?
Výrobcovia musia vždy deklarovať absolútnu bezpečnosť toho, čo vo vakcíne je. U nás je zloženie látky iné ako povedzme v treťom svete, pretože vieme pri skladovaní udržať predpísaný chladový reťazec, ale napríklad v Afrike to obvykle nie je možné. Z dôvodu, aby sa vakcíny mohli skladovať aj tam, musia byť použité iné konzervačné látky. Aj také, ktoré sa vo vakcínach pre vyspelý svet vôbec nepoužívajú.
K tiomerzalu len krátko - vôbec nejde o nebezpečnú látku, na ktorú sa kritici odvolávajú, pretože tá, ako ju volá druhá strana, toxická ortuť, sa tam nenachádza.
Je to však derivát ortuti, nie?
Je, ale ide derivát ortuti, ktorá sa v priebehu pár hodín v tele zmetabolizuje a odíde von z organizmu. Nie je v tom ani náznak karcinogénnosti.
Formaldehyd?
Ten sa vo vakcíne prakticky nenachádza. Vyskytuje sa len v istom procese jej výroby, následne sa to celé tak čistí, že tam ostane buď len v stopách, alebo vôbec. Určite nejde o niečo, čo by ohrozovalo organizmus. Detto platí pre fenoxyetanol.
Čiže karcinogény vakcína vôbec neobsahuje?
V tých množstvách a podobe, v akej sa pri výrobe vyskytnú, určite nejde o karcinogény. Keby boli, neprešli by sitom kontroly.
Štúdia WHO údajne preukázala, že viac prípadov tuberkulózy sa vyskytlo u zaočkovaných ako u nezaočkovaných.
O žiadnej takej štúdii neviem. Pochybujem, že by to bola pravda, je to mimoriadne nepravdepodobné. Nech mi ju niekto ukáže.
V roku 2005 sa mal do školy v Trenčianskych Tepliciach „dovaliť" lekár, ktorý zaočkoval deti bez toho, aby o tom boli informovaní rodičia. Je také niečo možné?
Ak to tak bolo, ten postup jednoznačne nebol správny. Otázkou je, či sa tak naozaj udialo. Ak áno, bola to chyba a niekto konkrétny zlyhal.
Lekár, ktorý spochybňuje očkovanie, dobre neštudoval
Teraz budem citovať z prednášky Valentina Vraniča z decembra 2006, ktorý má osobnú negatívnu skúsenosť z očkovania so svojím dieťaťom. Uvádza, že očkovanie je jednou z najglorifikovanejších praktík modernej medicíny.
Nech mi pán Vranič ukáže väčší a jasne dokázateľný prínos v medicíne pre záchranu životov, ako je očkovanie. Nehovorím, že iné veci v medicíne sú menej hodnotné, ale čo iné by glorifikoval on?
Podľa neho je spochybňovanie očkovania tabu.
Keby to bola pravda, nemohla by existovať ich Iniciatíva, debaty, prednášky, respektíve účasť kritikov v televíznych reláciách. Ja sám som za to, aby sa o tomto všetkom rozprávalo, ale aby neodznievali mýty a nepravdy. Priznám sa, že ma veľmi mrzí, ak sa dozviem, že nejaký lekár odhovára svojho pacienta od očkovania.
Čo si o takom lekárovi myslíte?
Že dobre neštudoval, že nemá zvládnutú problematiku a že podľahol nejakým tlakom a presvedčeniam. Ako človeku mu to nemôžem vyčítať, ako lekárovi áno.
Čiže taký lekár nie je adekvátnym odborníkom?
Áno, v oblasti ochrany zdravia očkovaním si to dovolím povedať až takto kategoricky.
Kritici povinného očkovania detí sú nebezpeční pre spoločnosť
Lenže MUDr. Štofko, primár neurologickej kliniky, s vami asi nebude súhlasiť. Patrí ku kritikom očkovania.
Určite nie je odborníkom na očkovanie. Ja predsa tiež nehodnotím veci, ktoré sa týkajú neurológie, lebo v nich nie som doma. Poviem vám to na príklade, ktorý pritiahnem za vlasy. Je to, ako keby som sa ja ako infektológ vyjadril, že po tom, čo mi vyšetrovali patelárny reflex neurologickým kladivkom, ma neustále bolí noha a nemôžem poriadne chodiť. A z tohto dôvodu som za to, aby sa zakázalo používanie vyšetrovacieho kladivka.
Zaujímavý príklad.
Presne toto však robí pán kolega Štofko. Smutné na tom je, že to vraví ako medicínsky vzdelaný človek, ktorý je veľký odborník v neurológii. Ohľadne jeho práce som počul len pozitívne referencie.
Lipták tvrdí, že kritici povinného očkovania detí sú nebezpeční pre spoločnosť. Má pravdu?
V zásade má, možno nie tak kategoricky vyjadrenú. Všetci kritici by sa mali najskôr porozprávať so skutočnými odborníkmi, ísť do Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, hľadať dôkazy a súvislosti. Inak ide len o šírenie nepravdivej správy. Primár Štofko tak urobil, spopularizoval sa, ale verejnosti spravil medvediu službu. Nechcem to však riešiť na tomto fóre, je to jeho vec. Problémom tiež je, že veci vytiahol retroaktívne, a nie vtedy, keď sa to stalo. Nikdy sa pritom nedokázalo, že niekto zomrel na základe očkovania proti chrípke, ako tvrdil. Šlo o „vynikajúcu" kačicu, na ktorú potom skočil bulvár. S kolegami sme debatovali, aké ťažké je po dvoch nepravdivých holých vetách lekára zargumentovať pravdu a vyvrátiť verejnosti tie nezmysly. Už vtedy som dokonca povedal, že možno je chybou, ak my, ostatní lekári, reagujeme tak ostro a veľa, pretože mnohých len utvrdíme, že niečo na tvrdeniach Štofka by mohlo byť predsa niečo pravdy.
Štofko teda svojimi vyhláseniami škodí?
Tvrdeniami tohto druhu jednoznačne, jednoznačne, jednoznačne. Bohužiaľ.
Väčšina lekárov si však vôbec nedáva námahu s vysvetľovaním rizík očkovania, hoci je to ich povinnosť. Sám som absolvoval nejedno a lekár by bez mojich otázok ani nepípol. Rovnaké skúsenosti má množstvo známych.
Nechcem sa tých lekárov zastávať, lebo je to chyba, ale predstavte si, že máte obdobie neskorej jesene, keď sa začnú čakárne plniť ľuďmi s chrípkovými ochoreniami. Máte tam osemdesiat ľudí, pričom s každým záujemcom treba viesť polhodinový dialóg o rizikách očkovania. Myslíte si, že to je možné?
Potom zlyháva celý systém.
Parciálne iste. Ak naozaj chceme niečo zlepšiť, treba veľké zmeny. Napríklad spravme štatút rodinných doktorov a diskutujme s pacientmi tak ako my dvaja v tomto rozhovore. Ono sa to ľahko hovorí, že lekár je povinný toto aj tamto... a ja to beriem, pretože robí s tým najcennejším, čo človek má - so zdravím. Ale uznajte, dá sa to v súčasnej situácii? Inak, zdravie v spoločnosti je síce vnímané ako hodnota veľmi vysoko, ale postoj k nemu je podivuhodne deformovaný.
K čomu smerujete?
K tomu, že pojem zdravie sa tak sprofanoval, že si ani nevieme riadne uvedomiť, čo to je. Vezmite si, že je možné sa očkovať proti žltačke typu A aj B. Po troch dávkach vám ochrana vydrží na celý život. Napriek tomu väčšina ľudí uvažuje takto: „Ježišmária, jedna dávka stojí 50 eur, kašlem na to." U tých, ktorí zarábajú 300 eur mesačne a ťahajú z toho celú domácnosť, to plne chápem. Ale u ostatných? U takých, ktorí nemajú problém celú rodinu za dva týždne vybaviť novým lyžiarskym výstrojom alebo bicyklami za tisíc eur, lebo je to „in"? Jasné, teraz trochu preháňam, ale prečo si ľudia nedokážu dať ako dar vakcínu, napríklad aj takú, ktorá významne znižuje riziko, že žena vo svojom živote dostane rakovinu krčka maternice? Poisťovne ju nepreplácajú. Prečo? Vnímam, že rozpočet poisťovní je tvrdý, ale nie je to čudné? Viete, akou pomocou je toto očkovanie? Ide o neuveriteľnú škodu pre všetky dievčatá, ktoré nemajú šancu si ju kúpiť.
Problém je, že výsledky plošného očkovania sa ukážu možno za 15 až 20 rokov. Žiadnych súčasných zodpovedných takýto vzdialený termín netlačí. Tým treba rýchle víťazstvá dosiahnuteľné v priebehu jedného volebného obdobia. Preventívna medicína sa tu deklaruje v podstate len verbálne, hoci má neskutočné benefity oproti tej, ktorá rieši iba dôsledky ochorení. Viete, koľko by sa ušetrilo na liečbe žien, ktoré sa vyhnú tomuto typu rakoviny?
O koľko tá vakcína znižuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice?
Minimálne o 70 percent. Je to očkovanie proti onkogénnemu vírusu, ktorý môže navodiť predmetné ochorenie.
Budúcnosť očkovania teda bude aj o bránení vzniku rôznych typov nádorov?
Presne tak. Ten výskum sa už vo veľkom deje a je pomerne ďaleko. Riešia sa vakcíny, ktoré budú znemožňovať vznik istých druhov rakoviny prsníka, pľúc, konečníka alebo hrubého čreva, ale aj iných. Genetické inžinierstvo ešte prinesie divy.
Neposkytnúť očkovanie deťom je nebezpečné
Vráťme sa k Vraničovej prednáške. Tvrdí v nej, že po zavedení očkovania proti MMR a hepatitíde B výrazne stúpol diabetes .
Nič také nebolo nikdy preukázané.
Ani to, že po zavedení očkovania proti Haemophilus influenzae B stúpol počet prípadov pneumokokovej meningitídy?
V žiadnom prípade. Sú to nezmysly.
K epidémiám vraj dochádza aj v plne zaočkovaných populáciách.
Nemôže to byť pravda. Ak je preočkovanosť vysoká, nemôže prísť k epidémii danej choroby, hoc by aj nebolo zaočkovaných všetkých sto percent ľudí. Mne to pripadá, ako by tam niekto spájal čosi také, že ho v roku 2001 zaočkovali proti chrípke a keď mu v roku 2008 diagnostikovali starecký diabetes, tak to považuje za dôsledok očkovania spred rokov. Dá sa o tom síce donekonečna špekulovať, ale nemá to zmysel.
Potom mi nejde do hlavy jedna vec - títo ľudia nemajú na kritike očkovania založený biznis, teda nepoberajú za to peniaze. Aká je potom ich motivácia?
Môže byť za tým frustrácia z toho, že ich dieťa z nejakého dôvodu ochorelo, tiež možno istý druh exhibicionizmu, teda snaha zviditeľniť sa... ozaj to neviem. Nikdy som nad tým priamo nepremýšľal, ale ide o dobrú otázku. Možno ide o ľudí, ktorým dochádza nejaká agenda, a tak premýšľajú čo ďalej. Vyjadrenia a tvrdenia ľudí antiočkovacích skupín o očkovaní a negatívnych dopadoch očkovania na zdravie ľudí sú ozaj neprofesionálne.
Mojím prianím je, aby sa ľudia verejne vyslovovali len o veciach, s ktorými profesionálne pracujú. Nie je totiž nič ľahšie, ako dehonestovať svojimi nepravdivými výrokmi poctivú prácu iných. Od ľudí, čo to robia, je to nezodpovedné.
Ak teda lekár povie pacientovi, že sa nemusí dať očkovať, tak je nezodpovedný?
Je. A nielen to. Jeho konanie je aj škodlivé.
Ktoré povinné očkovania musia absolvovať naše deti?
Ide o vakcíny, chrániace pred nasledovnými chorobami: tuberkulóza, čierny kašeľ, záškrt, tetanus, hepatitída typu B, hemofilové infekcie, detská obrna, osýpky, ružienka, mumps, v súčasnosti aj pneumokokové infekcie.
Na záver dodávam - spochybňovať očkovanie je mimoriadne nezodpovedné, neposkytnúť potrebné očkovanie svojim deťom je však aj nebezpečné. Benefity ďaleko prevyšujú akékoľvek bezvýznamné nežiaduce účinky. Preto odporúčam - poraďte sa s odborníkmi. A diskutujme.
Na tomto mieste bol pôvodne sľub, že čoskoro prinesieme aj rozhovor s človekom, ktorý má na povinné očkovanie kritický pohľad. Na to, že sme taký rozhovor nepublikovali, autora rozhovoru upozornil jeden z pozorných čitateľov. Žiaľ, napriek osloveniu viacerých kritikov sme nenašli nikoho, kto by s rozhovorom súhlasil. Ak takého človeka poznáte a je ochotný názorom pána Bakoša oponovať, kontaktujte nás, prosím, na adrese karol.sudor(at)smeonline.sk.
Rozhovor bol autorizovaný, Ivan Bakoš doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných vyjadrení.
Medzititulky: Redakcia
Všetky predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
