BRATISLAVA. Právne konanie (infrigment), ktoré vedie Európska komisia (EK) voči Slovensku pre ťažbu kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP), bude zrušené. Na dnešnej bilančnej tlačovej konferencii to uviedol minister životného prostredia Ján Chrbet (SNS).
"Na rokovaniach, ktoré som mal v Bruseli aj so svojím tímom, sa nám podarilo odstrániť pochybnosti Európskej komisie," informoval na margo právneho konania spusteného za to, že SR prikročila k zásahom v oboch dolinách bez posúdenia smernice o biotopoch. EK ešte minulý rok vo varovnom liste upozornila, že obe oblasti sú súčasťou európskej siete chránených území Natura 2000 a trvá preto na samoobnove prírody a politike nezasahovania.
Spracovanie a vyvážanie dreva malo preventívny charakter
Spracovanie a vyvezenie dreva malo zabrániť neúmernému rozšíreniu podkôrneho hmyzu a predísť možnému riziku požiarov. Proti tomuto zámeru však protestovali a priamo na mieste v ťažbe bránili mimovládne organizácie, pričom tvrdili, že sa ťažba vykonávala bez súhlasu so zásahom do biotopu európskeho alebo národného významu a bez udelenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, o ktorej udelení rozhoduje ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Minister ďalej objasnil, že rezort životného prostredia čerpal prostriedky z fondov EÚ na sto percent a na ich bezproblémové čerpanie chce klásť dôraz aj naďalej. Jeho cieľom je splniť predvstupový záväzok SR do EÚ, že do roku 2015 musí byť krajina odvodnená a odkanalizovaná. V roku 2007 bolo na verejnú kanalizáciu napojených 58,2 percenta obyvateľstva.
Na Slovensku je pritom na vodu napojených viac ako 86,6 percenta územia. Rozdiel je spôsobený chýbajúcimi financiami pri výstavbe vodovodov, keď chýbali peniaze na dobudovanie kanalizácie. Chrbet preto začiatkom decembra 2008 v Bruseli otvoril otázku financovania z eurofondov projektov vodárenskej infraštruktúry tých obcí, ktoré majú menej ako 2000 obyvateľov.
Vzrástol rozpočet na protipovodňovú ochranu
V rámci hodnotenia činnosti rezortu Chrbet tiež poznamenal, že vlani sa prvýkrát dostali do rozpočtu aj prostriedky na protipovodňovú ochranu. "Som veľmi rád, že aj v tomto roku sú na túto ochranu vyčlenené financie v objeme 39,8 milióna eur (1,2 miliardy Sk). Verím že Vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba urobia všetko pre to, aby následky povodní boli zmiernené," konštatoval.
Minister sa koncom minulého roka vyjadril, že tieto prostriedky považuje za malú sumu, nakoľko deficit na protipovodňovej ochrane predstavuje 17 miliárd Sk (564,3 milióna eur). Na Slovensku sa nachádza približne 70.000 kilometrov vodných tokov, z ktorých sa doteraz podarilo vyregulovať okolo 8200 kilometrov. Na tento účel by mali putovať aj prostriedky z fondov EÚ vo výške 132,8 milióna eur (štyri miliardy Sk) v rámci operačného programu životného prostredia na roky 2007 až 2013.
Za kľúčové právne normy považuje Chrbet zákon o odpadoch, zákon o obaloch a zákon o starých environmentálnych záťažiach. "K týmto zákonom bolo veľmi veľa pripomienok, ale podarilo sa nám ich zosúladiť tak, aby sme tieto právne normy mohli predložiť v prvom štvrťroku 2009," vysvetlil minister.
