BRATISLAVA. Niektoré zo slovenských krajských miest pre plynovú krízu začali uvažovať o alternatívnych zdrojoch energie a o znižovaní závislosti od plynu, niektoré už takéto zdroje energie využívajú. Rokovania o obnovení dodávok plynu stále nie sú ukončené, časť krajských miest preto zriadila krízové štáby, aby sa pripravila aj na prípadnú mimoriadnu situáciu.
Takmer sto percent bytov je plynom vykurovaných v Nitre, v Trenčíne sú to štyri pätiny domácností, v Bratislave je to takmer tretina domácností, teplo na centrálne vykurovanie sa vyrába dominantne spaľovaním zemného plynu aj v Banskej Bystrici. Naopak, plynová kríza by takmer vôbec nemala ohroziť Trnavu, kde približne deväťdesiatim percentám domácností dodáva teplo horúcovod, ktorý vedie z Jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach. V Žiline dodáva teplo domácnostiam Žilinská teplárenská, ktorá kúri uhlím. V Košiciach má teplo 75 tisíc domácností z celkového počtu 80 tisíc z Teplárne Košice, ktorá ho vyrába najmä z čierneho uhlia.
Nitra je v súčasnosti závislá od dodávok plynu, rozhodla sa však hľadať alternatívne zdroje tepla. Zriadila Energetickú agentúru, ktorej cieľom je zvýšiť energetickú sebestačnosť využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Primátor Jozef Dvonč pre SITA povedal, že najreálnejšou alternatívou zrejme bude bioplyn, keďže mesto má schválené financie na postavenie kompostárne a má postavenú čistiareň odpadových vôd. Nie je to však okamžité riešenie, reálne by mohlo byť do dvoch-troch rokov.
Pre biomasu sa rozhodli aj v Prešove a Banskej Bystrici. Do väčšiny prešovských bytov dodáva teplo a teplú vodu spoločnosť Spravbytkomfort, a.s. Prešov. Tá vlani za 2,987 mil. € postavila novú kotolňu na biomasu, ktorú v týchto dňoch spustila do plnej prevádzky. Podľa predsedníčky predstavenstva a riaditeľky Spravbytkomfort Natálie Banduričovej sa tu kúri drevnou štiepkou, zdroj tepla má minimálnu závislosť od plynu. Z celkového počtu približne 20 tisíc bytov a ďalších zariadení občianskej vybavenosti bude teplom a teplou vodou z novej biokotolne zásobených asi šesťtisíc bytov, niektoré školy a iné nebytové zariadenia. Podľa schválenej koncepcie rozvoja mesta Banská Bystrica v oblasti tepelnej energetiky by sa 60 percent súčasnej spotreby plynu na teplo malo nahradiť biomasou. Vyšší podiel biomasy pri výrobe tepla sa má dosiahnuť vstupom nových výrobcov na trh s teplom, súčasný dominantný dodávateľ – firma BBES, ktorej akcionárom je mesto, by mala mať naďalej úlohu distribútora a dodávateľa.
V Trenčíne vykurujú domácnosti asi pätiny obyvateľov, ktorí bývajú na najväčšom sídlisku Juh, pomocou slamy. Prvú kotolňu na slamu v Trenčíne nedávno spustila spoločnosť Služby pre bývanie. Konateľ firmy Jozef Greňo uviedol, že okrem cenovej výhodnosti lacného paliva sa v týchto dňoch ukazuje obrovská výhoda využívania viacerých druhov palív. Slama je podľa jeho slov najlacnejším druhom biomasy.
Slovensko je dnes bez dodávok plynu z Ruska deviaty deň a podľa premiéra Roberta Fica sa dodávky tak skoro neobnovia. V krajine naďalej trvá stav núdze. SPP sa zatiaľ darí udržiavať plynárenský systém na celom území Slovenska stabilným. Domácnosti, zdravotníctvo a školy sú zásobované štandardne, pre veľkooodberateľov platí obmedzujúci odberový stupeň číslo 8. Ruský energetický gigant Gazprom v utorok minulý týždeň drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy pritom dostáva cez Ukrajinu. V období chladnej zimy viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska je postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko.
