BRATISLAVA. Verejnosť i rodina sa v sobotu rozlúči s významným slovenským básnikom Milanom Rúfusom, ktorý zomrel v nedeľu 11. januára vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava.
Najprv sa o 11:00 vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave uskutoční verejná rozlúčka s umelcom, o 13:30 ho pochovajú v jeho rodnej dedine Závažná Poruba v okrese Liptovský Mikuláš.
Manželka Magda a dcéra Zuzana prosia verejnosť, aby si pamiatku básnika uctili namiesto kvetinových darov príspevkom na Nadáciu Milana Rúfusa (číslo účtu: 633476332/0900). Na jej konto poputuje aj ofera z verejnej rozlúčky v bratislavskom kostole.
((lokacia))
Zbierka na podporu mladých autorov
Podľa slov umelcovej manželky poputujú vyzbierané prostriedky na podporu mladých autorov a tiež na podporu Domu Milana Rúfusa v Závažnej Porube. Agentúra SITA už pred časom informovala, že tam chcú v tomto roku doplniť inventár. Dom, v ktorom básnik vyrastal, je pre verejnosť v Rúfusovej rodnej obci sprístupnený od 12. decembra 2008. Otvorili ho pri príležitosti jeho 80. narodenín.
Obec dom odkúpila, urobila stavebné úpravy a rekonštrukciu strechy. Na prvom poschodí sú už prístupné tri izby, inventár plánuje obec doplniť v dolnej časti, kde mala teta Rúfusová kuchyňu. Ako uviedol starosta Závažnej Poruby Pavel Baráni, rodina Rúfusovcov prisľúbila kolísku či kolovrátok, nejaké rukopisy a knihy. Zvyšné predmety pravdepodobne poskytne Matica slovenská.
Pred smrťou získal vysoké štátne vyznamenanie
Významný slovenský básnik a autor viac ako tridsiatich kníh zomrel 11. januára vo veku 80 rokov. Umelec bol pre problémy so srdcom hospitalizovaný viac ako dva týždne. Niekoľko dní pred smrťou získal vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos, ktoré za neho prebrala manželka.
Rúfus sa narodil 10. decembra 1928 v Závažnej Porube, tu navštevoval aj ľudovú školu. Už počas štúdií na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši mu v roku 1944 uverejnil prvú báseň časopis Prameň; postupne publikoval aj v iných časopisoch. V rokoch 1948-1952 bol poslucháčom Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V tom období účinkoval ako konferencier a recitátor v súbore Lúčnica. V rokoch 1952-1989 až do odchodu na dôchodok prednášal na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy UK v Bratislave. Dva roky (1971-1972) pôsobil na univerzite v Neapole. Od roku 1990 žil na dôchodku v Bratislave.
Rúfus má od svojho vstupu do literatúry v roku 1956 zásadný podiel na formovaní modernej slovenskej poézie. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Čitateľsky najpopulárnejšie sú stále Modlitbičky, ktoré vychádzajú na Slovensku až v stotisícových nákladoch. Je viacnásobným kandidátom na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Patrí medzi najprekladanejších slovenských básnikov v zahraničí, jeho verše vyšli v prekladoch už v takmer 20 jazykoch. Stal sa národným literárnym symbolom vďaka priezračnosti a jednoznačnosti básnického posolstva a humanistickému smerovaniu jeho tvorby.
