BRATISLAVA. Obyvatelia Slovenska majú stále veľmi nízky záujem o hlasovanie vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Na júnových voľbách európskych poslancov sa plánuje určite zúčastniť 15 percent Slovákov, čo je po Portugalsku najmenej spomedzi krajín európskej dvadsaťsedmičky. Vyplýva to z údajov prieskumu Eurobarometer, ktorého výsledky dnes predstavila spoločnosť TNS AISA a Informačná kancelária EP.
Slováci po prvý raz volili do Európskeho parlamentu v roku 2004, keď Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy vstúpilo do EÚ. Účasť voličov necelých 17 percent bola vtedy na Slovensku najnižšia spomedzi štátov únie.
Respondenti svoje odhodlanie ísť voliť vyjadrovali v prieskume na desaťbodovej škále - od tých, čo chceli ísť hlasovať rozhodne, po tých, čo tak neplánujú urobiť vôbec. V Portugalsku podľa najnovšieho Eurobarometra, ktorého údaje sa zbierali na jeseň v roku 2008, plánovalo určite ísť voliť osem percent ľudí. V Poľsku bolo určite rozhodnutých hlasovať podobne ako na Slovensku 15 percent opýtaných.
Aktívni sú Belgičania, Dáni a Holanďania
Na opačnom konci škály sa umiestnili Belgičania, Dáni a Holanďania, kde anketa namerala viac ako 50 percent ľudí, ktorí boli rozhodnutí hlasovať. Priemer Európskej únie predstavoval 28 percent. Účasť v európskych voľbách na Slovensku podľa niektorých analytikov môže ovplyvniť aj veľký počet volieb tento rok - Slováci si budú voliť ešte prezidenta a zástupcov v krajských samosprávach.
Medzi najľahostajnejších patrili Slováci aj v záujme o samotné voľby. Európske voľby podľa prieskumu zaujímali 34 percent Slovákov, ešte menší ohlas bol v Česku (25 percent) a Lotyšsku (19 percent). Opačná situácia panovala medzi Írmi a Holanďanmi (60 percent). V Írsku sú európske témy živé aj vďaka tomu, že krajina v referende odmietla reformnú lisabonskú zmluvu. Holanďania zas v ľudovom hlasovaní pochovali jej predchodkyňu - ústavnú zmluvu.
Paradoxne, Slováci prisudzujú Európskemu parlamentu pomerne veľký význam. Rovných 91 percent ľudí na Slovensku podľa Eurobarometra verí, že EP hrá v únii dôležitú rolu, čo je najviac v celej EÚ. V Rakúsku by sa ľudia s takýmto názorom hľadali ťažšie, Európskemu parlamentu prisudzovalo dôležitosť len 15 percent opýtaných.
Tento rok si budú Slováci vyberať o jedného európskeho poslanca menej, po vstupe Rumunska a Bulharska do únie im v novom viac ako 700-člennom parlamente bude patriť 13 kresiel. V prvých voľbách si po tri kreslá rozdelili SDKÚ-DS, ĽS-HZDS, Smer-SD a KDH, dvoch poslancov má SMK.
Eurobarometer sa robil v 27 štátoch
Prieskum Eurobarometer sa robil na jeseň v 27 štátoch EÚ na vzorke okolo tisíc ľudí nad 15 rokov podľa náhodného výberu. V SR ho robila spoločnosť TNS-AISA s 1 154 respondentmi.
Európsky parlament (EP) pred voľbami nerobieva politickú kampaň, pripravil ale informačnú s bilbordmi a spotmi v rozhlasoch a televíziách. Výtvarne aj tematicky bude rovnaká pre všetkých členov. Europoslanec Peter Šťastný z SDKÚ-DS by bol rád, keby išlo voliť aspoň 30 percent Slovákov. V minulých voľbách sme mali najnižšiu účasť v EÚ. Politické strany by mali burcovať ľudí, aby šli voliť, myslí si Šťastný.
Vyššia účasť v eurovoľbách vyhovuje aj Smeru-SD. Jeho europoslanec Vladimír Maňka je presvedčený, že viac voličov bude znamenať aj viac hlasov pre Smer. Pre kampaň pripravil dokument o tom, čo dokázal od čias, keď bol primátor Zvolena po dnešok v EP.
Europoslanec Sergej Kozlík z ĽS-HZDS je k účasti skeptickí. Ľudia budú podľa neho unavení z predchádzajúcich prezidentských volieb. "Keď si tak poviem, prečo by malo prísť viac ako tých 16 percent - v prvom rade, boli sme dobrá partia," dodal Kozlík. Váži si kolegov a kvalitní kandidáti môžu ľudí osloviť. Vysokú účasť Írov a Holanďanov na voľbách do EP vidí v ich euroskepticizme, snažia sa presadiť cez výber europoslancov.
sita
