BRATISLAVA. Slovenská verejnosť sa nemá možnosť dozvedieť ako, za koľko a ako efektívne štát nakupuje tajné zariadenia. Zákon o verejnom obstarávaní nerieši, ako majú nakupovať inštitúcie, ktoré pracujú s takýmito tovarmi. Patria sem Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostní úrad či Vojenské obranné spravodajstvo a spravodajská služba.
To, že sa vôbec niečo obstaráva a kto zákazku dostal, sa nikde neohlasuje.
Slovenská informačná služba (SIS) napríklad používa odpočúvacie zariadenie s názvom Gorila. Na otázky, od koho ich kúpila a za koľko, odmieta odpovedať. „Obstarávanie tovarov a služieb vykonáva SIS v súlade s príslušnými právnymi predpismi, konkrétnosti podliehajú ochrane utajovaných skutočností," povedal hovorca SIS Karol Sorby.
Buldog, zariadenie, ktoré dokáže lokalizovať mobilné telefóny, je ďalšou technológiou, ktorá bola obstaraná tajne, tentoraz v réžii ministerstva vnútra. Koľko stálo? Dalo sa kúpiť lacnejšie? „Keďže na obstaranie Buldoga sa vzťahujú osobitné bezpečnostné opatrenia a je v režime utajených skutočností, nie je možné poskytnúť žiadané informácie," povedal hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš.
Neskontrolovateľní
Tomáš povedal, že ministerstvo vnútra za rok obstaráva priamym zadaním len asi tri percentá tovarov a služieb (asi za 3 milióny eur) z celkovej sumy za nákupy.
Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela neodpovedal na otázky, koľko peňazí dala armáda svojim tajným službám VOS a VSS na obstarávanie a koľko z nich využili tak, že dali priame zákazky.
Majiteľ firmy, ktorá dodáva štátu bezpečnostné zariadenia, povedal, že pokiaľ ide o konkrétne tovary, neostáva veľa priestoru na „kreatívnu cenotvorbu". Ceny sú väčšinou uvedené v katalógoch dodávateľov, pričom výrobca inkasuje 10 až 30 percent províziu, a sprostredkovateľ okolo 15 percent. Podľa neho je však veľkým biznisom dodávka informačných technológií, pretože sú tam väčšie provízie.
Hovorkyňa Úradu pre verejné (ÚVO) obstarávanie Helena Fialová priznala, že úrad nemôže skúmať obstarávanie podliehajúce utajeniu. O tom, či zákazka nepodlieha zákonu o verejnom obstarávaní, rozhoduje obstarávateľ. „Kontrolóri ÚVO nemajú oprávnenie vykonávať kontrolu pri akomkoľvek stupni utajenia," povedala.
Aj európsky problém
Netransparentné obstarávanie utajovaných tovarov a služieb nie je problémom len na Slovensku. Európsky parlament diskutuje o novej smernici, ktorá by zjednotila pravidlá uzatvárania utajených zmlúv. Cieľom je odstrániť podozrenia z korupcie. Nové pravidlá by vyžadovali, aby boli zverejňované oznámenia o zmluve aj v najcitlivejších prípadoch. „Väčšina obranných a bezpečnostných zariadení sa kupuje na základe nekoordinovaných národných postupov a pravidiel získavania kontraktov," píše sa v navrhovanej smernici.
„Predpokladá sa, že v tomto roku bude smernica schválená," povedala Fialová z ÚVO.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
