ŠTRSBKÉ PLESO. Tabuľová vojna o Štrbské Pleso sa v piatok skončila osadením kompromisnej tabule. Na podstate sporu to nič nemená. Starosta a primátor si rozdielne vykladajú posledný nález Ústavného súdu v spore o bohatú tatranskú osadu. Obe strany majú vo veci jasno. Územie Štrbského Plesa patrí im. Mesto sa obracia na prokuratúru. Daňovníci nevedia, komu platiť.
Dvaja v jednom chotári
Konflikt sa začal vyhrocovať 1. januára, keď tatranský primátor Ján Mokoš vyhlásil, že preberá správu nad Štrbským Plesom. Podľa neho spravovať osadu mestu prikazuje nález Ústavného súdu zo septembra 2008. Ten zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozsudok Najvyššieho súdu z roku 2007, ktorým po desaťročnej sérii súdnych odvolaní Štrbské Pleso získala Štrba. Jej starosta Michal Sýkora odmieta vydať osadu mestu.
Podľa neho z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že osada do skončenia konania ostáva Štrbe: „Potvrdzuje to najmä zápis v katastri, ktorý necháva územie Štrbe," tvrdí. Komu odvádzať dane a poplatky, nevie ani poslankyňa Vysokých Tatier za Štrbské Pleso Daniela Kordová. „V spore najviac trpia ľudia, ktorých sa nikto nič nepýtal. Ja im žiaľ na otázku, komu platiť, neviem odpovedať," hovorí.
Tabuľový kompromis
Sporu prischla prezývka tabuľová vojna. Od 1. do 14. januára obe strany na začiatku osady menili dopravné tabule celkovo osemkrát. Každý chcel, aby pri Štrbskom Plese trónil i jeho názov. Po inštalovaní tabúľ ihneď nasledovala demontáž druhou stranou.
Rivali sa nakoniec v piatok dohodli na kompromise. Vodičov už víta tabuľa Štrbské Pleso bez prívlastkov.
Vidia to inak
Najvyšší súd prisúdil Štrbské Pleso Štrbe na základe reštitučného paragrafu katastrálneho zákona. Ten obciam dával nárok na vrátenie území, ktoré im bez ich súhlasu odňali v rokoch 1948 až 1989. Podľa Štrby Vysoké Tatry získali Štrbské Pleso v roku 1953. Vysoké Tatry tvrdia, že sa tak stalo ešte v roku 1947. Podľa Tatrancov v roku 1953 zákonom len upresnili ich štatút. Podľa Štrby však vtedy odčlenili Štrbské Pleso. Inak povedané - podľa Najvyššieho súdu bol rozhodujúci rok 1953, a preto Štrbské Pleso patrí Štrbe. Ústavný súd jeho rozsudok zrušil. Konštatoval, že mesto Vysoké Tatry vzniklo a existuje nepretržite od roku 1947. Vec vrátil na ďalšie konanie.
„Nález sa týka len mesta Vysoké Tatry a Najvyššieho súdu. Do ukončenia konania Štrbské Pleso spravuje Štrba," tvrdí starosta Sýkora.
„Nemôže platiť protiústavný rozsudok. Ak Najvyšší súd odsúdi pána X do väzenia a Ústavný súd rozsudok zruší, človek sa okamžite prepúšťa. Na ďalšie konanie nečaká v base," oponuje primátor Mokoš. „Prokuratúra musí prinútiť všetkých vrátane katastra rešpektovať súčasný právny stav," dodal tatranský primátor.
Na viacerých frontoch
Tatranci na verejnosť vytiahli uhorskú literatúru, ktorá má dokazovať vlažný vzťah Štrby k osade. Podľa záznamov Štrbania chceli Štrbské Pleso v 19. storočí pre pôdu vymeniť a vypustiť jazero. Štrba zase zverejnila čísla rozpočtu, keď za rok správy od nej do osady tieklo viac peňazí, ako prichádzalo. To má dokazovať, že mestu ide len o peniaze. Boj o Štrbské Pleso prebieha aj na Youtube. Tatranská mestská polícia tam zavesila video zo zadržania Štrbanov pri výmene tabúľ.
Chronológia sporu
1947 - Zákonom vzniká územný celok Vysoké Tatry.
1954 - Nový zákon čiastočne upravuje hranice Vysokých Tatier a určuje ich štatút.
1997 - Štrba žiada kataster o reštitúciu Štrbského Plesa.
1998 - Kataster Štrbe vyhovel. Vysoké Tatry sa odvolali.
1999 - 2004 Krajský súd v Prešove trikrát zrušil rozhodnutie katastra. Ten zakaždým osadu znova prideľuje Štrbe.
2005 - Krajský súd v Banskej Bystrici dáva za pravdu katastru a Štrbe. Vysoké Tatry sa odvolali.
2007 - Najvyšší súd bez možnosti odvolania dáva za pravdu Štrbe.
1. 1. 2008 - Štrba preberá správu nad Štrbským Plesom.
9. 9. 2008 - Ústavný súd ruší rozsudok Najvyššieho súdu a vracia mu ho na ďalšie konanie.
1. 1. 2009 - Štrbské Pleso začínajú súčasne spravovať Vysoké Tatry a Štrba. Vzniká tabuľová vojna.
Daňovníci nevedia, komu majú platiť
Sokoľany považujú rozsudok za právoplatný, podľa Košíc spor trvá.
KOŠICE. Spor mesta Košice a obce Sokoľany o približne 700 hektárov pozemkov, na ktorých stoja výrobne kapacity U. S. Steel, časť širokorozchodnej trate a priemyselné stavby ďalších dvanástich firiem, vniesol chaos do radov daňových poplatníkov. Obidve samosprávy si robia nárok na daň z nehnuteľností.
Sokoľany považujú uznesenie Najvyššieho súdu, ktorý zamietol odvolanie mesta proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach za právoplatné. Podľa mesta spor nie je definitívne ukončený. Proti uzneseniu podalo dovolanie. Pôvodné hranice katastrálnych území zatiaľ naďalej platia.
Ide o státisíce eur
Mesto malo ročný daňový príjem zo sporných nehnuteľností vo výške takmer 1,7 milióna eur (asi 50 miliónov korún). Obec počíta so zvýšením príjmov rozpočtu o viac ako 660-tisíc eur (20 miliónov korún), má totiž nižšie sadzby dane. „S viacerými daňovníkmi vrátane U. S. Steel sme už rokovali. Čakáme len na zmenu v katastri," tvrdí starosta Sokolian Tomáš Suchý, ktorý požiadal kataster o zmenu hraníc katastrálnych území koncom minulého roka.
Kataster podľa hovorkyne košickej radnice Lucie Mihokovej ešte neurobil zmeny, sporné pozemky sú teda po právnej stránke ešte stále súčasťou Košíc. Daňovníci by teda mali odviesť dane mestu.
„Nemienime na nikoho tlačiť ani nikoho trestať. Počkáme na výsledok dovolania na Najvyššom súde," povedala Mihoková.
Starosta: Rozsudok je právoplatný
Sokoľany sa opierajú o uznesenie Najvyššieho súdu, ktorý vlani v novembri odmietol odvolanie mesta proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, pretože ho podalo po termíne. „Rozhodnutím nadobudol rozsudok právoplatnosť. Z toho vyplýva, že správcom dane je obec," tvrdí Suchý. Mesto tvrdí, že jeho právnici odvolanie podali včas.
Krajský súd v roku 2007 potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, podľa ktorého mesto získalo v roku 1981 pozemky z katastra obce nezákonne, a vrátil ich Sokoľanom.
Primátor: Máme dôkazy
Košická samospráva proti uzneseniu Najvyššieho súdu podala dovolanie. „Neprahneme po cudzom majetku. Ale nemienime sa vzdať," povedal primátor František Knapík.
„Členovia senátu sa budú musieť podrobne oboznámiť so spisom," informoval Peter Prétih, hovorca Najvyššieho súdu SR. Pri dovolaní nemá súd zákonom stanovenú lehotu, počas ktorej musí rozhodnúť.
Mikuláš Jesenský
Starosta Sokolian je presvedčený, že rozhodnutie súdu je definitívne.
FOTO PRE SME - VERONIKA JANUŠKOVÁ
