HEJCE, PREŠOV. Vo svojom príhovore pri pamätníku obetiam leteckého nešťastia to dnes uviedol minister obrany SR Jaroslav Baška.
Pripomenul, že toto nešťastie bolo zhodou nešťastných náhod a jedného okamihu, ktorý nemilosrdne rozhodol za tých, ktorí boli v tom čase v armádnom lietadle An-24. "Paradoxne táto nešťastná udalosť prispela k utužovaniu slovensko-maďarských susedských vzťahov," dodal. Zároveň sa poďakoval občanom obce za to, čo v osudných chvíľach urobili pri záchranných prácach po havárii.
Na pietnom akte sa zúčastnil aj maďarský minister obrany Imre Szekeres. "Predstavitelia armád dvoch krajín, záchranné útvary, maďarské a slovenské orgány sa okamžite pohli, aby poskytli pomoc. Vtedy sme ešte verili, že tým, ktorí majú nejaké starosti," poznamenal. Ako pokračoval, všetci pracovali s plným nasadením, aj keď našli živého iba jediného člena slovenskej misie v Kosove - Martina Farkaša.
Ten sa ani tri roky po nešťastí nedokáže vyrovnať so stratou kolegov a priateľov. "Čas je síce milosrdný a dnes už tá spomienka nie je taká bolestivá ako bezprostredne po nešťastí, ale často navštevujem toto miesto. Viem, že nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemali toľko šťastia ako ja a nikdy sa nevrátia k svojim blízkym," poznamenal Farkaš.
Krátkym príhovorom a modlitbou za obete si uctil pamiatku slovenských vojakov aj ordinár Ozbrojených síl SR biskup František Rábek.
Vojenský špeciál An-24 so 43 príslušníkmi armády SR havaroval pred tromi rokmi na kopci Borsó, pri maďarskej obci Hejce, asi 50 km pred cieľom svojej cesty v Košiciach. Haváriu prežil len jeden člen kontingentu, ktorý sa vracal z mierovej misie v Kosove.
Vojaci spomínali na obete leteckej havárie aj v Prešove
Profesionálni vojaci dnes modlitbou v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove spomínali na svojich kolegov, ktorí tragicky zahynuli pri páde vojenského lietadla pred tromi rokmi pri maďarskej obci Hejce. Pietnu spomienku viedol armádny kaplán Rastislav Kremnický, ktorý prečítal mená 42 obetí leteckého nešťastia a pre pozostalých žiadal v modlitbách potechu a silu v ich smútku a bolesti.
Vo svojej kázni povedal, že s obeťami havárie nemusí byť v priamom príbuzenskom vzťahu, aby sa vedel vcítiť do ich bolesti. Osobne síce nepoznal vojakov, ktorí zahynuli, ale cez brata, ktorý je profesionálnym vojakom, si o to viac uvedomuje úzku prepojenosť medzi ľuďmi.
Na spomienkovom obrade bol prítomný aj kňaz košickej arcidiecézy Jozef Kozák, ktorý bol so záchranármi medzi prvými na mieste nešťastia. „Vnímal som ich smútok z bezradnosti. Chceli pomôcť, ale nebolo im to už umožnené. Aj po tejto skúsenosti si viac uvedomujem, aké je dôležité byť v pravom čase na správnom mieste. No zároveň ja sám sa učím prijímať našu ľudskú obmedzenosť,“ uviedol Kozák. Pripomenul smútočnú rozlúčku s vojakmi pred tromi rokmi v prešovskej Mestskej hale, kde napriek tuhým mrazom prišlo dať posledné zbohom mŕtvym vojakom okrem príbuzných aj veľké množstvo známych aj neznámych. Bol to prejav spolupatričnosti človeka s človekom, ktorý by mal fungovať medzi ľuďmi stále.
