BRATISLAVA. V právnej norme, ktorú predložila na februárovú schôdzu parlamentu, preto navrhuje 72-hodinovú lehotu, ktorú ma dostať žena po kvalifikovanom poučení.
Lekár má podľa autorky návrhu, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. mája, ponúknuť žene v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii. "Žena má právo na výber z viacerých alternatív a nesmie sa ocitnúť v situácii, akoby viac nemala svoj život v rukách a neexistovalo pre ňu žiadne iné riešenie," vyhlasuje Mušková opierajúc sa o rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom sa takéto kvalifikované poučenie predpokladá.
Žena má byť tiež informovaná o povahe, priebehu a rizikách zákroku, ako aj o alternatívach v podobe utajeného pôrodu a adopcie, ktoré sú v prospech života nenarodeného dieťaťa. Zároveň sa navrhuje, aby ministerstvo zdravotníctva (MZ) viedlo zoznam mimovládnych organizácií poskytujúcich konkrétnu finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc ženám, ktoré sa rozhodli pre pokračovanie svojej gravidity.
V súvislosti s trojdňovou lehotou sa Mušková domnieva, že sa ňou žene vytvorí časový priestor na slobodné rozhodnutie. "Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie navyše v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie," vysvetľuje členka ĽS-HZDS.
Chronológia problematiky interupcií v slovenskej politike
Problematika interrupcií bola v minulom roku v politike viackrát skloňovaná. Ešte v decembri 2007 totiž Ústavný súd SR vo svojej najstaršej kauze rozhodol, že vyhláška MZ z roku 1986, povoľujúca interrupcie do 24. týždňa tehotenstva z genetických dôvodov, nie je v súlade s Ústavou SR. Vyhláška išla nad rámec platného interrupčného zákona, ktorý umožňuje potrat do 12. týždňa tehotenstva. Z tohto rozhodnutia následne vyplynula úloha pre NR SR prijať takú novelu interrupčného zákona, ktorá by odstránila tento stav.
Z rokovania parlamentnej schôdze však bol v priebehu prvého polroka 2008 návrh novely interrupčného zákona viackrát stiahnutý. V pléne napr. neuspela novela z dielne KDH, pod ktorú sa podpísala aj poslankyňa Mušková. Podobne, ako v jej súčasnom návrhu, mala byť žena rozhodnutá pre interrupciu lekárom oboznámená s alternatívnymi možnosťami. Argumentom na vyradenie návrhu z programu schôdze bol fakt, že na vlastnej verzii novely pracuje MZ.
Hotovým návrhom rezortu sa už v júni 2008 zaoberala Legislatívna rada vlády. Podľa ministerstva by mohla žena v prípade geneticky chybného plodu podstúpiť interrupciu do 24 týždňov trvania tehotenstva. Táto šesťmesačná lehota by tak bola zakotvená aj v zákone a nielen vo vyhláške rezortu. Na rokovanie vládneho kabinetu však tento materiál nebol dodnes zaradený.
Ešte v máji 2008 sa poslanci zaoberali aj tzv. malou novelou zákona o prerušení tehotenstva z dielne poslancov Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského (obaja KDH) a Ľudmily Muškovej (ĽS-HZDS). Jej cieľom bolo dať žene čas 72 hodín na to, aby svoje rozhodnutie podstúpiť interrupciu zvážila. Lekár by bol zároveň povinný informovať ženu o fyzických a psychických rizikách a o práve získať sonogram. Novela zároveň menila termín "prerušenie tehotenstva" na "ukončenie tehotenstva". Návrh opäť neprešiel.
