BRATISLAVA. Poslednou čiernou ovcou na internete medzi slovenskými mestami je Čierna nad Tisou. Kým pred dvomi rokmi nemali vlastné stránky ani iné menšie mestá najmä na východe krajiny, dnes je už zo 138 slovenských miest bez vlastného webu iba jediné.
Zverejňovanie niektorých údajov a dokumentov na internete pritom mestám prikazuje zákon.
Primátor 4,5-tisícového východoslovenského mesta Tibor Dulík ubezpečuje, že na stránke už pracujú a je to „záležitosť niekoľkých týždňov“. Povinné informácie doteraz zverejňujú na dvoch úradných tabuliach v meste.
Na internete sa tak občania nedozvedia, ako hlasovali ich poslanci, či akú odmenu schválili primátorovi.
Obce nesieťujú
K obciam zákon taký prísny nie je. Stránky mať nemusia. Ak si ich však už vytvoria, niektoré údaje na nich majú tiež zverejňovať povinne.
Vyše 1800 z 2936 dedín nemá vlastnú internetovú stránku. Taký je aktuálny stav informatizácie samosprávy podľa Združenia miest a obcí Slovenska.
Miroslav Drobný z občianskeho združenia eSlovensko, ktoré každoročne organizuje súťaž o najlepší web miest a obcí Zlatý erb upozorňuje, že jedna vec je zriadená stránka a druhá jej obsah. Napríklad kúpeľné mestečko Dudince síce stránku má, no povinné informácie, napríklad rozhodnutia mestských poslancov, by návštevník hľadal zbytočne.
Víťaz kategórie o najlepší web obce, Klátová Nová Ves v okrese Partizánske, naopak na internete zverejňuje aj informácie, ktoré chýbajú na stránkach mnohých miest, napríklad číslo mobilu obecných poslancov.
Webová stránka každému
Podpredseda ZMOS Milan Muška hovorí, že združenie by chcelo pomôcť založiť internetové stránky všetkým samosprávam najneskôr do roku 2015. „Potrebujeme modernizovať komunikáciu medzi občanom a samosprávou. Obce a regióny zas potrebujú okrem informovania občanov dať o sebe vedieť aj podnikateľom a turistom.“
Väčším problémom, ako chýbajúce alebo slabé stránky, je však podľa neho zhruba osemsto obcí bez pripojenia na širokopásmový internet. „Hovoríme im líščie údolia, tam kde aj líšky dávajú dobrú noc. Sú to zväčša obce v neprístupných údoliach a horských oblastiach, ktoré nie sú pre súkromných prevádzkovateľov internetu zaujímavé,“ vraví Muška. V týchto obciach sa obyvatelia môžu zväčša na internet pripojiť iba cez telefónnu linku, takéto pripojenie býva nekvalitné.
Eurofondy nevyriešia všetko
Riešením pre tieto regióny by podľa vládneho splnomocnencaneho pre informačnú spoločnosť Pavla Tarinu mohli byť eurofondy. Prevažne na zavádzanie širokopásmového internetu do komerčne nezaujímavých oblastí vyčlenila do roku 2013 Európska únia pre Slovensko vyše 90 miliónov eur.
V týchto dňoch pracujú na štúdii, ktorá určí, kam a ako internet efektívne zaviesť. „Dokončená by mala byť najneskôr do konca mája, na základe jej výsledkov vypíšeme ešte tento rok výzvy, o ktoré sa budú môcť samosprávy uchádzať.“
Internet za eurofondy by do prvých zabudnutých obcí mohol podľa Mušku doraziť už na budúci rok.
Beata
Balogová
