BRATISLAVA. "Zatiaľ žiadna strana neavizovala, že má v pláne preložiť novelu. Je to systém Hlava XXII. Vždy tesne pred voľbami si politici všimnú, že s aplikáciou zákona o priamej voľbe prezidenta sú problémy. Lenže je krátko pred voľbami a vtedy nie je vhodné meniť volebnú legislatívu. Po voľbách už poslancov zákon nezaujíma, lebo nové budú až o päť rokov. Problémy si znova všimnú až krátko pred voľbami," povedal pre TASR Peter Novotný z Občianskeho oka.
Krátku volebnú kampaň kritizovalo aj OBSE
Prezidentský volebný zákon bol podľa neho pripravený narýchlo, v situácii, keď bolo Slovensko už takmer rok bez prezidenta. Už pri prvých voľbách v roku 1999 sa ukázali chyby, ktoré kritizovalo Občianske oko, ale aj OBSE-ODIHR. "Žiaľ, do roku 2004 sa nič nezmenilo, nedostatky sa ukázali znovu a navyše ešte nové, ktoré sa pri prvých voľbách neprejavili. Napriek tomu sa zákon nezmenil dodnes," upozorňuje.
Je to systém Hlava XXII. Vždy tesne pred voľbami si politici všimnú, že s aplikáciou zákona o priamej voľbe prezidenta sú problémy
Peter Novotný, Občianske oko
"Už OBSE kritizovalo neúmerne krátku, vtedy fakticky len trinásťdňovú volebnú kampaň a táto kritika sa zo strany rôznych subjektov každé prezidentské voľby vracia," uviedol Novotný. Dodáva, že pôvodným úmyslom zákonodarcu bolo pravdepodobne vytvoriť rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých kandidátov, výsledok je však presne opačný. "Prakticky všetci zákaz kampane obchádzajú. Monitoring Memo'98 ukázal, že kandidáti, ktorí majú verejnú funkciu, sú takýmto ustanovením výrazne zvýhodnení," dodal. Môžu sa totiž v médiách prezentovať dlho pred oficiálnym začiatkom kampane z titulu svojich verejných funkcií. Takáto definícia dĺžky kampane je podľa Novotného v demokratických krajinách neobvyklá a je možné, že by neobstála, ak by ju niekto napadol na Ústavnom súde.
Provizórne riešenia sú finančne nákladnejšie
Len vďaka výkladu Ministerstva financií SR sa v roku 2004 podarilo vyriešiť dilemu, či sa zákonný limit na výdavky na kampaň vzťahuje na celú kampaň, alebo len na jej časť pred prvým volebným kolom. "Je však stanovený príliš nízko a priznané výdavky kandidátov sú podľa môjho názoru často nereálne malé," povedal Novotný.
V prípade zákona o priamej voľbe prezidenta sa v poslednom období objavili pochybnosti, či potrebuje kandidát na zvolenie v prvom kole nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených, alebo zúčastnených voličov. "Otázkou je aj to, ako by sa riešila situácia, ak by sa niektorý z kandidátov vzdal tesne pred začiatkom druhého kola volieb, čo by mohlo z technického hľadiska ohroziť ich priebeh. Naposledy sa to riešilo provizórne vytlačením troch sád hlasovacích lístkov, riešenie zákonom by však bolo nepomerne lacnejšie," poznamenal Novotný. Dodal, že poslanci radi diskutujú o nadčasových témach, akou sú napríklad volebné systémy, ich úlohou by však malo byť aj riešenie praktických problémov volebnej legislatívy.
