BRATISLAVA. Na Slovensko doľahla ekonomická kríza, niektoré firmy však musia proti svojej vôli zamestnancom prilepšiť. Zaväzuje ich k tomu jedna z dvoch zmlúv, ktoré vlani s odbormi uzavreli zväz strojárskeho a zväz elektrotechnického priemyslu.
Od 1. decembra je vyššia kolektívna zmluva záväzná aj pre 35 firiem, ktoré nie sú členmi jedného ani druhého zväzu. Ide o Hriňovské strojárne, ZF Sachs Slovakia, Slovenské lodenice Komárno a ďalšie veľké strojárske podniky, ku ktorým môže už čoskoro pribudnúť deväť spoločností.
Ministerstvo práce ich pred dvoma týždňami navrhlo zaradiť do zoznamu. Firmy teraz musia premýšľať, čo urobiť, aby neprerobili a zároveň vyhoveli zákonu. Prepúšťanie je podľa nich jedným z možných riešení.
Odborári nie sú jednotní
O prepúšťaní ako možnom dôsledku otvorene hovorí výkonný riaditeľ akciovky Kinex v Bytči Róbert Staroň. „Zvýšili by sa nám osobné náklady,“ povedal pre agentúru SITA.
Aj tejto spoločnosti sa vlani dotklo posilňovanie koruny oproti euru. „Neboli sme schopní v dostatočnej miere znižovať náklady.“
Vedenie Odborového zväzu Kovo tieto súvislosti odmieta. „Zamestnávatelia nám nikdy neboli ochotní garantovať, že ak nebudeme presadzovať určité riešenie, oni nebudú prepúšťať,“ povedal podpredseda Anton Mifka.
Spúšťacím mechanizmom prepúšťania je podľa neho vždy niečo úplne iné ako požiadavky odborov. „V súčasnosti nám to hrozí hlavne z dôvodu hospodárskej krízy.“
Niektorí odborári napriek tomu držia so svojou firmou. „Kováci“ z popradskej Tatravagónky a trebišovskej Vagónky nemajú záujem o začlenenie do tejto zmluvy.
PR manažérka Tatravagónky Paula Tajbošová tvrdí, že dokonca napísali na ministerstvo práce, aby prezentovali svoje dôvody. „Tie ostávajú nezmenené.“
Ministerstvo to zváži
Firmy môžu so zmluvou nesúhlasiť, ale to im nemusí byť nič platné. Na to, aby sa museli prispôsobiť, stačí, že to požadujú odbory a ministerstvo práce ich návrh odobrí.
Barbora Petrová z jeho mediálneho oddelenia povedala, že komisia, ktorá to posudzuje, prihliada aj na „dosahy na jednotlivých zamestnávateľov, ako aj na ich stanoviská“.
Zaváži hrozba prepúšťania? „Ministerstvo v tejto mimoriadnej hospodárskej situácii starostlivo zváži ďalší postup,“ odpovedá Petrová.
Právomoci odborov a ministerstva posilnila novela zákona o kolektívnom vyjednávaní z júna 2007. Opozícia ju síce napadla na Ústavnom súde, ale na jeho verdikt sa stále čaká.
Garancie pre zamestnancov
- volení odborári nesmú dostať výpoveď ani 12 mesiacov po skončení svojej funkcie, ak to neodsúhlasil výbor závodnej odborovej organizácie,
- ak zamestnávateľ neruší výrobu alebo nerobí organizačné zmeny, výpoveď nemôže dať ani tomu, kto uňho odpracoval viac ako 30 rokov alebo viac ako 20 rokov a do dôchodku má najviac päť rokov, alebo jednému z manželov, ktorým hrozí prepustenie,
- osamelým ženám a mužom, ktorí sa starajú o deti do desať rokov, zamestnávateľ za rok poskytne najmenej tri dni pracovného voľna s náhradou mzdy,
- pri úmrtí rodiča či súrodenca má zamestnanec nárok na platené voľno najmenej o jeden deň dlhšie, ako mu zaručuje Zákonník práce,
- za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške jeho priemerného zárobku – to je dva razy viac ako minimum zaručené zákonníkom.
Jozef Čavojec
Beata
Balogová
