Gašparoviča sa dotkla reportáž o jeho brbtoch. Redaktorku televízie Joj za trest nevpustili na vymenovanie nového ministra. Televízia dúfa, že ide o nedorozumenie. Novinárske organizácie to odsúdili, premiér to prijal s porozumením.
BRATISLAVA. Necelé dva mesiace pred voľbami štátu prezidentský palác zatvoril bránu pred novinárkou, ktorá si v piatok všimla vo svojom príspevku nie veľmi vydarený vstup Ivana Gašparoviča do prezidentskej kampane.
Komentár Lukáša Filu na túto tému - kliknite
Hovorca prezidenta Marek Trubač v pondelok nevpustil redaktorku druhých najsledovanejších televíznych správ v krajine. Jana Krescanko Dibáková z televízie Joj musela viac ako hodinu čakať na informácie na nádvorí prezidentského paláca, dovnútra vpustili iba kameramana televízie. Cez vrátnicu sa jednoducho nedostala.
Redaktorka v piatkovej reportáži upozornila na rozpačitý priebeh a slovné pošmyknutia Gašparoviča, ktorý sa chcel stať „prezidentom hlavy štátu“, nevedel si spomenúť na svoje motto „myslím národne, cítim sociálne“, ani na mená ľudí zo svojho volebného tímu a hovoril o „plagiátnej spolupráci“ s vládou a parlamentom, čo nemá zmysel.
Jana Krescanko Dibáková. FOTO - JOJ.SK
Palác: Tendenčná reportážRozhodnutím nevpustiť novinárku na akciu chcel vraj prezidentský palác poukázať na tendenčnú a zavádzajúcu reportáž. „Podľa nášho názoru účelovo manipulovala príspevkom a snažila sa navodiť dojem, že pán prezident nie je schopný súvisle hovoriť, že vytvára iba brbty a že toto je kandidát na prezidenta – pozrite sa,“ vysvetľuje Trubač. „Aj prezident je človek a účelovo zostrihať do reportáže iba slovné prerieknutia bolo neetické.“
„Keď chce robiť z informovania zábavu a cirkus, tak cirkus patrí na ulicu a nie do prezidentského paláca,“ vysvetľoval rozhodnutie Trubač.
Televízia reagovala diplomaticky. „Prekvapilo nás to. Veríme, že išlo len o nedorozumenie, ktoré sa vyrieši,“ povedala hovorkyňa televízie Tatiana Tóthová.
Článok o prerieknutiach Gašparoviča priniesol v sobotu aj denník SME. Trubač nevysvetlil, prečo sa ohradil iba voči Dibákovej. „Aký je rozdiel? Nech to posúdia čitatelia,“ odpovedal.
Novinári: Porušenie zákonaPostup prezidentskej kancelárie kritizujú novinárske organizácie. „Považujem to za úplne nevhodný krok, ktorý je v rozpore s tlačovým zákonom. Ten štátnym orgánom ukladá poskytovanie informácií na základe rovnosti a tento princíp tu nebol dodržaný,“ povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka.
Podobné maniere podľa nej panovali na Slovensku v čase vlády Vladimíra Mečiara v deväťdesiatych rokoch.
„Je to obraz zhoršujúcich sa vzťahov médií a politikov. Aby hovorca rozhodoval, kto môže ísť na tlačovú konferenciu, je nezvyklé a proti slobode slova,“ myslí si aj predseda správnej rady Medzinárodného tlačového inštitútu Pavol Múdry.
Marek Trubač je členom Asociácie hovorcov Slovenska (AHS). Ako agentúru SITA informoval jej tajomník Michal Brat, všetci členovia asociácie sa riadia Etickým kódexom, ktorý je zverejnený na webovej stránke http://www.hovorca.sk, v časti Etika - KLIKNITE. "Prípadné podnety voči hovorcom rieši Etická komisia AHS, ktorú možno kontaktovať tiež prostredníctvom webovskej stránky asociácie," dodal Brat. Podľa Etického kódexu členov AHS, hovorca by mal zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám pre všetky relevantné médiá.
Prezidentskej kancelárie sa naopak zastal premiér Robert Fico, ktorý novinárov dlhodobo kritizuje. „Politici nemôžu byť v polohe niekoho, kto sa nechá zarezať v priamom prenose len preto, že to chcú médiá,“ povedal pre agentúru SITA. Každý, kto si podľa neho organizuje tlačové konferencie, má právo povedať výhrady voči novinárom, ktorí sa správajú neférovo.“
Prezident a vedúci jeho kancelárie sú známi slovnými mýlkami
Slovenský prezident, ale aj vedúci jeho kancelárie Milan Čič sú známi svojimi slovnými mýlkami. Gašparovič v minulosti napríklad reformnú zmluvu EÚ - takzvanú Lisabonskú zmluvu - omylom označil za "libanonskú" či na návšteve Chorvátska prekvapil záujmom o turistiku na "srbskom pobreží", hoci Srbsko prístup k moru nemá. Naproti tomu Čič v roku 2006 vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu oslovil ako "predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky".
Inému reportérovi televízie Joj nedávno nový hovorca ministerstva dopravy Ľubomír Karásek zase neodpovedal na otázku a zložil telefón. Niekdajší televízny moderátor si neskôr priznal chybu a redaktorovi sa ospravedlnil.
Vzťahy medzi novinármi a najvyššími slovenskými politickými predstaviteľmi sú napäté od nástupu kabinetu premiéra Roberta Fica do úradu v júni 2006. Fico už niekoľkokrát otvorene kritizoval novinárov, niektorých označil za idiotov a odmietol odpovedať na ich otázky.
Kritike politikov čelili médiá aj v susednom Česku. Napríklad Česká televízia si vyslúžila kritiku prezidenta Václava Klausa za to, že odvysielala zábery, na ktorých sa prezident prechádza, rozcvičuje sa a pripravuje na novoročný prejav. Po odvysielaní záberov neskôr prezident odmietol na tlačovej konferencii odpovedať na otázky televízie; jej šéfredaktor sa za zverejnenie záberov ospravedlnil.
ČTK
