BRATISLAVA. Naznačil to dnes podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD), podľa ktorého je novela nejasná. Súčasný návrh pritom predložil Čaplovičov stranícky kolega a predseda parlamentu Pavol Paška a opozícia ho presadila práve s podporou najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD.
"Chceme, aby to bolo tak ošetrené, aby nevznikali nejasnosti," povedal Čaplovič. Za nevhodné označil napríklad to, že novela umožňuje uvádzať v učebniciach v jazyku národnostnej menšiny takzvané vžité názvy, pričom nie presne vysvetlené, o aké pomenovania ide. Norma je podľa neho navyše v rozpore so zákonom o geodézii a kartografii. "Treba prijať nový návrh," dodal.
Nedostatky novely Čaplovič údajne už priblížil aj predstaviteľovi maďarskej vlády. S iniciatívou novelizovať školský zákon totiž prišla Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá reagovala na snahu ministra školstva Jána Mikolaja posilniť pri písaní geografických názvov slovenčinu. Mikolaj presadzoval, aby bolo v učebniciach vždy na prvom mieste uvádzané pomenovanie v slovenskom jazyku. SMK zase presadzovala názvy v jazyku menšín. Parlament napokon schválil kompromisný Paškov návrh, že v učebniciach pre deti menšín majú byť vžité názvy v maďarčine či ukrajinčine doplnené slovenským pomenovaním.
So schválenou novelou nesúhlasili dve zvyšné koaličné strany SNS a ĽS-HZDS a ani prezident Ivan Gašparovič. Poslanci by mali normu znovu posúdiť na najbližšej schôdzi vo februári. Na prelomenie prezidentovho veta je potrebných aspoň 76 zo 150 hlasov zákonodarcov.
Zmeny antidiskriminačného zákona ešte pripravené nemá
Dušan Čaplovič ešte nemá pripravené zmeny antidiskriminačného zákona, ktorý chce upraviť tak, aby bol záväzný aj pre obce. Predstavitelia miest a obcí zatiaľ zámer nepoznajú. "Obsah návrhu nám nie je známy," povedal výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány. Zmeny by sa podľa Čaploviča mohli dostať na rokovací stôl v prvej tretine tohto roka, kedy presne však neuviedol. "Musíme sa stretnúť," povedal dnes na tlačovej besede.
Čaplovič v decembri pre agentúru SITA povedal, že novelu zákona predloží po dohode so ZMOS. Podľa neho sa antidiskriminačný zákon vzťahuje len na štátne orgány. Nedokáže tak zabrániť napríklad vysťahovávaniu Rómov, za čo nás kritizovala Európska únia a OSN. "Chcel by som sa dohodnúť so ZMOS a veľmi akútne túto vec riešiť," povedal. "Ak nejaký návrh príde, sme ochotní o ňom diskutovať a rokovať," zareagoval Turčány. Podľa Čaploviča sa to netýka len Rómov, ale najmä problematiky vysťahovania v ťažšom sociálnom prostredí. Tvrdí, že o zmenách v tejto legislatíve hovorili už minulý rok v apríli, keď nadobudla účinnosť posledná novela antidiskriminačného zákona.
Novelu antidiskriminačného zákona schválil parlament vlani 14. februára. Rozšírila napríklad okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Podľa nej dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Novinkou antidiskriminačnej legislatívy je od apríla aj sexuálne obťažovanie, tzv. harašment.
Vzdelávanie Rómov je prioritou, chýbajú však peniaze
Vzdelávanie Rómov by mala byť priorita, chýbajú však peniaze, uviedol vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD), ktorý zodpovedá za národnostné menšiny. Vzdelávanie chce jeho úrad realizovať cez projekt Cesta, nechce ho však robiť na celom Slovensku. "Nemáme toľko peňazí," povedal na tlačovej besede Čaplovič. Cesta má komplexne riešiť problematiku marginalizovaných rómskych komunít. Jeho súčasťou je aj vytváranie sociálnych podnikov, možnosť nadobudnúť alebo doplniť si chýbajúce vzdelanie či rekvalifikovať sa, pripravovať projekty na skvalitnenie bývania, vybudovanie infraštruktúry, ale napríklad aj projekty na nadobudnutie zručnosti ako rozumne hospodáriť v rodine s peniazmi.
"Chceme presvedčiť rodičov, že je to jediná šanca pre ich deti, že sa oplatí do toho investovať," uviedol Čaplovič. Prioritou by mala byť komplexná výchova a vzdelávanie, a to v oblasti zamestnanosti, zdravotnej výchovy, prevencie či oblasti bývania. V tejto oblasti sa podľa neho jeho úradu už niečo podarilo urobiť, nekonkretizoval však čo. Pripomenul, že šancu vidí aj v zriaďovaní internátnych škôl pre Rómov. Využiť na to by chcel opustené budovy v mestách a obciach, ktoré nikto nevyužíva. Finančne by na to mohla prispieť Európska únia, uviedol.
Vláda prijala vlani v marci strednodobú koncepcie rozvoja rómskej národnostnej menšiny. Podľa nej Rómovia s nízkym vzdelaním, ktorí si nemôžu nájsť prácu, zostávajú problémom. Mnoho Rómov žije v rómskych osadách, kde nemajú elektrinu či plyn, nedbajú o hygienu, sú chorí a holdujú alkoholu. Opatrenia sa zameriavajú už na malé deti. Pre päťročných sa plánuje zaviesť povinná škôlka. Legislatívne by sa mala vyriešiť do roku 2013. Počet Rómov nie je známy dodnes. Presné číslo neposkytujú ani oficiálne štatistiky zo sčítania obyvateľov, pretože Rómovia v ňom zamlčiavajú svoj etnický pôvod. Na Slovensku sa nachádza 149 osád, ktoré sú na okraji alebo mimo obce či mesta.
Čaplovič sa v tomto roku chce venovať aj koordinácii aktivít pri ukončení programovacieho obdobia 2004 až 2006, rozpracovaniu ďalšieho programu reforiem a aktívnej účasti na Európskom roku boja proti chudobe či zavedení dohovoru na ochranu národnostných menšín na Slovensku.
