BRATISLAVA. Ani vojna a prenasledovanie Židov nezničili priateľstvo horára Bélu Antala z Brezna so židovským zubárom Ladislavom Rybárom. Priateľstvo, ktoré zachránilo životy.
„Otca spočiatku chránilo jeho postavenie. Patril medzi tých málo vyvolených, ktorých Nemci potrebovali. Po povstaní sa všetko zmenilo," hovorí Mira Melinar, Rybárova dcéra, ktorá mala v čase prvých židovských deportácií štyri roky.
V Bratislave bola v utorok svedkom uznania svojich záchrancov. In memoriam im udelili ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Nežidov, ktorí zachránili Židov pred holokaustom, oceňuje izraelský inštitút Jad Vašem od roku 1963.
K stovkám Slovákov v deň 64. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime pribudlo desať nových spravodlivých. Ich mená budú vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v izraelskom Jad Vašem.
V bezpečí pod zemou
Jedným z ocenených je aj horár Antal. Predvídavo, už v čase prvých transportov, začal stavať bunker, ktorý zachránil život nielen Rybárovcom.
„Bunker bol tak dobre zamaskovaný, že ho s otcom takmer nenašli," spomína Michal Rybár na rodičovské rozprávanie o skrýši pod Klenovskými vrchmi, kde jeho rodičia so sestrou a teta s troma deťmi strávili po povstaní takmer pol roka.
V malom podzemnom bunkri žilo naraz aj 12 ľudí. „Ak bolo bezpečne, jedlo nám priniesol Antal na lyžiach. Horšie bolo, že sme mohli aj v zime kúriť len v noci, keď sa Nemci neodvážili do hôr," hovorí Mira Melinar.
Nemecké razie v horách donútili Rybárovcov v januári odísť vyššie do hôr. Tam sa ich ujali manželia Hruškovci, ktorí ich prichýlili vo vlastnom dome. S rodinou zostali iba ženy.
„Dom čoskoro obsadili Nemci, ktorí netušili, že časť domácich sú Židia," rozpráva Michal Rybár. „Keď prišli muži na návštevu, Nemci zistili, že sa niečo deje, a tak sa všetci radšej vrátili do bunkra," pokračuje. To on navrhol Antalovcov a Hruškovcov na ocenenie spravodlivých.
Aj potom ako Rybárovci v 60. rokoch emigrovali do Izraela, s Antalovcami a Hruškovcami udržiavali úzky kontakt. „Boli ako naša rodina," hovorí Mira Melinar, ktorá sa so starým pánom Antalom stretla ešte pred jeho smrťou v roku 1990.
Kruh sa uzavrel
Hoci záchrancovia už nežijú, ocenenie za nich prevzali deti či vnuci.
Slávnosť bola prvým stretnutím potomkov záchrancov so zachránenými. „Mal by som lepší pocit, keby žili rodičia," hovorí syn horára Antala Vladimír. Na rodičov je veľmi hrdý.
Michal Rybár so sestrou sú v Bratislave po dlhom čase - veľa sa tu zmenilo. Im sa však po 65 rokoch podarilo uzavrieť kruh a aspoň málom sa odvďačiť ľuďom, ktorí im zachránili život.
