BRATISLAVA. Prvou predsedníčkou organizácie sa stala dcéra prezidenta Československej republiky Alica Masaryková. Koncom roku 1919 sa Československý Červený kríž začlenil do Ligy spoločností Červeného kríža v Ženeve.
Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta (1828-1910) dňa 24. júna 1859 po jednej z najkrvavejších bitiek storočia, bitke pri talianskom Solferine. Dunant sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu Spomienka na Solferino, ktorú v roku 1862 na svoje náklady vydal. Rozposlal ju vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. Kniha mala veľký vplyv a návrhy z nej dostali konkrétnu podobu - Červený kríž.
Výbor s názvom Medzinárodný výbor pre pomoc raneným sa prvýkrát zišiel 17. februára 1863. Na medzinárodnej konferencii v októbri 1863 v Ženeve odborníci zo 16 štátov prijali rozoznávací znak červený kríž na bielom poli (obrátená švajčiarska vlajka). Jeho účelom bolo označiť a chrániť tých, ktorí sa starajú o zranených vojakov. V závere medzinárodnej konferencie (1863) došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností, ktoré sa neskôr stali známe pod názvom národné spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca. V roku 1876 sa z Medzinárodného výboru pre pomoc raneným stal Medzinárodný výbor Červeného kríža.
V súčasnosti tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 185 národných spoločností, 200 miliónov dobrovoľníkov a 275.000 zamestnancov.
Na území Slovenska vedú prvé stopy činnosti Červeného kríža do roku 1881, keď tu vyvíjal činnosť Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších jeho spolkov bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
V prvých rokoch svojej existencie pomáhal Československý Červený kríž ľuďom postihnutým vojnou. Sprostredkovával komunikáciu s vojnovými zajatcami, budoval útulky pre matky s deťmi a vychovával ošetrovateľky. V časoch hospodárskej krízy nahrádzal svojou charitatívnou činnosťou nedostatky štátnej správy. Rozdával šatstvo, zriaďoval sirotince, chudobince, stravovacie zariadenia, sanatóriá, venoval sa aj správe niekoľkých nemocníc a pomáhal vysťahovalcom.
Počas druhej svetovej vojny táto organizácia v Čechách a na Morave násilne zanikla a jej majetok prevzal Nemecký Červený kríž. Na Slovensku sa činnosť Červeného kríža podarilo udržať za prísne stanovených administratívnych opatrení v duchu vtedajšieho vládneho režimu. K svojim pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a v časoch oslobodzovania republiky. Po roku 1948 pracoval opäť ako Československý Červený kríž (ČSČK), mal svoj výbor a ďalšie orgány.
V dňoch 8. a 9. mája 1993 sa v Prešove uskutočnilo rokovanie delegátov Slovenského Červeného kríža zo všetkých územných spolkov z celej Slovenskej republiky na ustanovujúcom zjazde. Na medzinárodnej konferencii národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca 25. októbra 1993 v anglickom Birminghame bol Slovenský Červený kríž prijatý za riadneho člena Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
V Martine sa nachádza Múzeum Slovenského Červeného kríža. Sídli vo vlastnej budove Slovenského Červeného kríža (SČK) v Martine. Otvorili ho 1. februára 2000. Poslaním múzea je cieľavedome zhromažďovať, spravovať, ochraňovať, odborne spracovávať a verejnosti sprístupňovať doklady dejín a vývoja Červeného kríža na Slovensku v zmysle stanov SČK a siedmich princípov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorými sú humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a svetovosť. zdroj: www.redcross.sk
