Speechwriterov si možno ľudia zamieňajú s ghostwritermi, najatými "fantómovými" profesionálmi, ktorí píšu knihy či diplomové práce za ich deklarovaných autorov. Tí, čo píšu prejavy politikov, sú však zvyčajne regulárnymi členmi kancelárií či volebných štábov. Je totiž nemožné, aby si špičkový politik písal všetky prejavy sám.
V závažných prípadoch to totiž trvá aj týždne. Speechwriter zvyčajne preberie od politika základné línie jeho posolstva, následne ich konzultuje s celými tímami spolupracovníkov, získava podklady od odborníkov a potom testuje jednotlivé verzie prejavu na focus skupinách.
Theodore "Ted" Sorenson písal pre Johna Kennedyho, Michael Waldman pre Billa Clintona, David Frum, Michael Gerson či William McGurn zas pre Georgea W. Busha. Nie sú mediálne celkom neznámi, ale ani hviezdy.
Náhla popularita Obamovho speechwritera sa dá pripísať obamománii, ale aj jeho veku, ktorý ideálne zapadá do predstavy sľubovanej zmeny.
Jon Favreau (na snímke) má totiž len 27 rokov, ale zdá sa, že skutočne dokáže čítať Obamove myšlienky.
Nový americký prezident nemá zatiaľ o poslucháčov núdzu. Už jeho prejav na zjazde Demokratickej strany v Denveri vlani v auguste sledovalo 38 miliónov divákov. Jeho inauguračný prejav už videlo 200 miliónov ľudí.
Dnes ťažko určíme, čo si z textu, v ktorom vyzval americký ľud k novej ére zodpovednosti, budú ľudia pamätať po sto rokoch. Vojde do dejín podobne ako prejav Martina Luthera Kinga prednesený v auguste 1963, v ktorom si zasníval, že jeho deti raz nebudú posudzované podľa farby pleti?
Podľa Antona Bódisa, konzultanta pre komunikáciu, ktorý pracoval kedysi aj v štábe prezidenta Michala Kováča, to boli len „dobre znejúce slová". „Američania chcú počuť trocha emócií, veľa vlastenectva, skoro nič konkrétne," dodal.
Bódis však uznáva, že formálne sú americkí prezidenti výborní herci, ktorí sa vôbec nespoliehajú na improvizáciu. Pochopili klasické pravidlo marketingu, že obal predáva. Obalom politika sú aj jeho prejavy.
Slová za milióny?
História ukazuje, že správne slová vyslovené v správnom čase nestrácajú na cene. Aukčná sien Christie's verí, že rukopis Lincolnovho prejavu z roku 1864, v ktorom vyzval Spojené štáty na zjednotenie uprostred občianskej vojny, vydraží už čoskoro za rekordnú sumu troch miliónov dolárov. Cenu zlata by dnes mohli mať aj slová Franklina Delana Roosevelta z jeho inauguračného prejavu: „Jediné, z čoho musíme mať strach, je strach sám."
K niektorým priveľmi „populárnym" prejavom by sa však politici určite radšej nepriznávali. Georgeovi W. Bushovi sa napríklad podarilo už v máji 2003 ohlásiť víťazstvo vo vojne s Irakom. Generál de Gaulle preukázal o niečo lepší odhad situácie. V prejave z roku 1940, ktorý po Pétainovom prímerí mohla odvysielať len BBC, dúchal do pahreby odboja. „Je porážka definitívna? Nie!... Veď Francúzsko nie je osamotené! Prehralo síce bitku, no neprehralo vojnu..." presviedčal sklamaných rodákov.
Winston Churchill považoval za svoj vrcholný prejav na americkej univerzite Fulton v marci 1946. V ňom naznačil nutnosť spolupráce USA a Veľkej Británie pri obrane povojnového mieru. Jeho slová, dodnes považované za vyhlásenie studenej vojny, sa ukázali vizionárske.
Drahí spoluobčania, vážené súdružky a súdruhovia...
Slovenské umenie speechwritingu je akoby ešte stále hypnotizované Husákovými stereotypnými novoročnými prejavmi, ktoré sa dostali aj do hry Viliama Klimáčka.
Kto môže byť naším vzorom v tejto oblasti? Oduševnený poslanec Štúr, ktorý bránil „schudobnelý, zoslabnutý národ, aby sa do sprostoty celkom nepohrúžil" pred Uhorským snemom? Či Milan Hodža, ministerský predseda z tridsiatych rokov, ktorého názory v mnohom predznamenávali súčasné zjednocovanie Európy?
Prejavy prezidenta Tisa skrývajú v sebe toľko konfliktov, že sa mohli sami osebe stať predmetom divadelného spracovania v rámci inscenácie Tiso. Dramatik Václav Havel si dokázal vystreliť z politických textov aj sám. V hre Odchádzanie parodoval ešte svoje povestné frázy o víťazstve pravdy a lásky.
K významným slovenským prejavom z konca tisícročia patrí správa o stave republiky, ktorú predniesol prezident Michal Kováč v marci 1994. Jeho kritika vtedajšieho premiéra Mečiara viedla k vypísaniu predčasných volieb. Správa z roku 1996 pokračovala v línii jeho kritických vystúpení, v nej upozornil aj na nevyšetrené a nepotrestané únosy, vraždy, útoky na poslancov, bombové výbuchy spôsobujúce morálny rozklad verejného života.
Ján Füle, aktuálny šéf kampane kandidátky na prezidentku Ivety Radičovej, si myslí, že najlepší prejav v posledných rokoch predniesol Pavol Hrušovský pred Národnou radou k 10. výročiu slovenskej štátnosti. Hrušovský v ňom okrem iného spomína aj zápas o charakter štátu či pokračovanie historickej rozpoltenosti národa.
Žiadna šou
Veľa oduševnených prejavov sme však z úst našich politikov nepočuli, nemajú zatiaľ ambíciu urobiť z politického boja americkú šou. „Prejavy politikov dokonca nie sú dôležité ani pre médiá," myslí si Füle. Diváci, ale aj samotní politici ich berú skôr ako povinnú jazdu. Prinajmenšom novoročné príhovory súčasného prezidenta.
Literárne zdatný Havel spolupracoval predovšetkým so svojím hovorcom Ladislavom Špačkom.
Osobný rukopis nesú aj provokatívne prejavy prezidenta Václava Klausa. Premiérovi Robertovi Ficovi pomáha pri písaní prejavov aj žurnalista Drahoslav Machala. Ivanovi Gašparovičovi písal dlho prejavy predovšetkým publicista Ľuboš Jurík, od vtedajšieho šéfa parlamentu však odišiel v roku 1997. Dnes sú jeho prezidentské prejavy výsledkom práce interného tímu. Najatie špeciálneho prezidentského speechwritera považuje Trubač za otázku pre budúcnosť: "Amerika je aj v tomto priekopnícka, u nás ide skôr o reálny výkon právomocí ako o prejavy," myslí si.
Je to remeslo
Ján Füle písal do denníka osobné stĺpčeky, nemá však problém pomáhať s prejavmi ani politikom. Riadi sa najviac intuíciou a žurnalistickou skúsenosťou. Zahraničné návody sú podľa neho pre Slovensko nepoužiteľné. Jeho rady sú jednoduché: „Prejav musí oslovovať, mal by to byť historizujúci moment, niečo dobre zapamätateľné pre médiá, mala by v ňom byť nejaká osobná skúsenosť, ale aj vízia. Dobrý prejav je ten, ktorý sa nepriživuje len na danom okamihu, ale vidí dopredu," tvrdí Füle.
Politik by podľa neho mal okrem iného dokázať hovoriť v prejavoch aj nepríjemné veci. Hoci aj s humorom?
„Ten môže byť zradný. Ak by vložili nejaký vtip do prejavu niekomu, kto nemá humor, mohlo by sa to zle skončiť," upozorňuje.
Iveta Radičová už síce v prejave použila aj aforizmus svojho zosnulého muža Stana, prirodzený štýl jej prejavu jej to však dovoľuje. Celkovo sa v prejavoch našich politikov nestretávame často ani s citátmi z literatúry. „Ľudia málo čítajú. Zostalo by to asi nepochopené," myslí si Füle.
Výnimočným bol v tomto ohľade prejav vtedajšieho ministra obrany Juraja Lišku (na snímke SITA), ktorým sa v januári 2006 lúčil s obeťami havárie vojenského lietadla An-24. Reč, na ktorej spolupracoval aj spisovateľ Silvester Lavrík, bola totiž plná biblických i antických motívov. Na Boha sa, paradoxne, radi odvolávali aj exprezident Rudolf Schuster či prezident Gašparovič.
Triky a improvizácia
Každý rečník si hľadá trik, ktorý by mohol zabrať. Rudolf Schuster napríklad zvykol záverečný odsek svojich slávnostných príhovorov povedať v jazyku krajiny, v ktorej sa nachádzal, či v jazyku svojich hostí. „Je to triviálne, ale malo to obrovský úspech. Počul som ho hovoriť aj po arménsky," spomína Füle, ktorý pracoval v jeho tíme.
Pri prejavoch je určujúci aj výber slovníka. „Cudzie slová síce vyzerajú múdro, ale voliť budú nielen akademici," pripomína Bódis. Ľudia skôr odpustia prerieknutia ako to, že niečomu nerozumejú.
Je veľké umenie hovoriť suverénne a zároveň logicky: „Mnohí rečníci na nás pôsobia charizmaticky, ale ak si potom ich prejav prečítame, môžeme zistiť, že v ňom protirečili sami sebe," dodáva.
To, či sa dočkáme čoskoro nezabudnuteľných prejavov aj od našich politikov, nebude asi závisieť len od speechwriterov. „To, čo robí z priemerného vystúpenia výnimočné, je v prvom rade vnútorné presvedčenie rečníka. Srdce rečníka oslovuje srdcia poslucháčov," upozorňuje Bódis.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
