Podľa neho sa slovenskí sudcovia v sporoch s bývalými agentmi ŠtB správajú zodpovednejšie ako českí. Výsledkom je, že pokým v Čechách ich súdy väčšinou očistia, na Slovensku je to presne naopak. V Nemecku sa už pripravuje zákon, ktorým by sa znížili dôchodky bývalých eštebákov na úroveň bežných ľudí. To isté by sme mali urobiť aj v Čechách a na Slovensku, myslí si MIROSLAV LEHKÝ, námestník riaditeľa Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Dlhé roky ste boli blízkym spolupracovníkom Jána Langoša, zakladateľa ÚPN. Dnes ste druhým mužom podobného ústavu v Čechách. Je to veľký rozdiel?
„Pracovná náplň je podobná, český ústav má ale širší záber."
V čom?
„Pracuje tu oveľa viac ľudí, máme väčší archív. Výhodou je, že na rozdiel od ÚPN máme k dispozícii všetky dokumenty, ktoré vznikli činnosťou represívnych zložiek komunistického režimu. Je to poistka, aby nedochádzalo k zamlčiavaniu či manipulácii v prístupe k materiálom ŠtB, Vojenskej kontrarozviedky a podobne. Podľa zákona sme povinní tieto dokumenty, ktoré sú navzájom prepojené, postupne otvárať a digitalizovať."
Ide o dosť citlivé materiály, sú dobre zabezpečené?
„Samozrejme, že nesieme zodpovednosť aj za správu týchto dokumentov a ich technické zabezpečenie. Je pravda, že časť politického spektra nie je existenciou tohto ústavu nadšená. Minulý rok podali poslanci ČSSD na Ústavný súd ČR sťažnosť, aby bol zrušený. Nepáčila sa im ani definícia, že komunizmus bol zločinný, respektíve totalitný režim. Ústavný súd im však nedal za pravdu, hoci stále počuť hlasy, že ústav by nemal existovať."
Na Slovensku sa pokúšajú zlikvidovať ÚPN Vladimír Mečiar a Ján Slota. Čím to je, že stále je dosť politikov, ktorým prekážajú takéto inštitúcie?
„Tí, ktorí podporovali, alebo nejakým spôsobom sympatizovali s bývalým režimom, sa cítia ohrození. Toto je fakt, ktorý platí v Čechách aj na Slovensku."
Česi boli k minulosti vždy citlivejší, mali aj početnejší a tvrdší disent. Ako vnímajú fungovanie vášho ústavu bežní ľudia?
„Reakcie verejnosti sú zrejme vo všetkých štátoch bývalého východného bloku rovnaké - tretina to víta, tretina odmieta a tretine je to ľahostajné. Napriek tomu, že médiá majú vždy záujem o senzácie, oceňujem ich seriózny záujem o túto tému. Spolupracujeme prostredníctvom webu, televízie, filmov či dokumentov. Je tu evidentná snaha podať úplný obraz o totalite mladej generácii, ktorá má málo informácií, pričom jej záujem tiež rastie."
Čo hovoria českí politici, bývalí eštebáci, ktorých mená ste zverejnili na webe?
„Niektorí sú ochotní vyjadriť sa k svojej minulosti, iní mlčia, alebo spochybňujú dôveryhodnosť týchto dokumentov."
Podľa vás sú úplne dôveryhodné?
„To je vec širokej diskusie. Všetky dokumenty treba systematicky študovať, analyzovať a overovať. Niektoré materiály, ktoré boli zničené, sa dajú aj čiastočne rekonštruovať. Za kľúčové však považujem, že tajná služba bola represívnou zložkou totalitného režimu. To znamená, že aby to mohlo fungovať, musel tam byť poriadok. Akékoľvek falšovanie dokumentov či podsúvanie nepravdivých údajov by viedlo k dekonšpirácii, čoho sa bojí každá tajná služba - na západe aj na východe."
Na Slovensku sa doteraz súdilo asi tridsať bývalých agentov ŠtB, vyhral len jeden, pričom ani tento rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Ako je to v Čechách?
„Náš ústav zatiaľ nevedie žiadny súdny spor, hoci sú signály, že k nim zrejme príde. Väčšinu sporov, ktoré viedli títo ľudia s českým ministerstvom vnútra, však vyhrali."
Čím si to vysvetľujete?
„Zrejme je to tým, že ministerstvo vnútra, ktoré je pôvodcom materiálov, na základe ktorých fungovala ŠtB, necítilo morálny záväzok ani zodpovednosť za to, ako to dopadne. Je to však aj určitý obraz českej justície - pokiaľ nie je sudca presvedčený o zločinnom charaktere režimu a jeho aparáte, nemá až taký záujem na dôkladnom preverení a rekonštrukcii dokumentov, z ktorých vyplýva, že niekto spolupracoval s ŠtB. V ére Jána Langoša, keď som ešte pôsobil v ÚPN, sa naopak mnohí slovenskí sudcovia správali veľmi zodpovedne. Nebrali to len formálne, ale žiadali od nás všetky materiály, aby si vytvorili komplexný obraz o tom, čo konkrétne daný človek robil."
Bývalí agenti sa často bránia, že nič nepodpísali, respektíve, že ich podpis je falošný. Čo si o tom myslíte?
„Nemá to logiku. Ak niekto začal spolupracovať, no nepodpísal, v spise je záznam, prečo neprišlo k písomnému záväzku. Podpis bol istota, v určitých prípadoch však od neho ŠtB upustila. Za dôležitejšiu totiž považovala konkrétnu činnosť. Keďže tí ľudia nepredpokladali, že režim raz padne, začali spolupracovať, pričom si možno naivne mysleli, že ak tam nebude ich podpis, nikto im nič nedokáže. Efektívna spolupráca sa však dá preukázať aj výsledkami ich činnosti - napríklad finančnými odmenami, respektíve finálnymi výstupmi, o ktorých už agent nevedel. On dostával jednostranne úlohy, pričom ŠtB jeho informácie využila v rôznych spravodajských akciách. Okrem toho, na druhej strane sú predsa stovky konkrétnych obetí."
Ľudia ako Ján Budaj však tvrdia, že dôstojníci ŠtB odmeny, ktoré vykazovali pre svojich spolupracovníkov, v skutočnosti prepili. Dá sa to vylúčiť?
„Finančná kontrola vnútri ŠtB bola dosť prísna. Samozrejme, že aj dôstojníci ŠtB mohli podvádzať. Ak by sa však na to prišlo, v lepšom prípade by prišli o dobre platené a privilegované zamestnanie. V tom horšom im hrozil vojenský prokurátor. Je známy prípad, kedy sa manipulovalo s devízovými prostriedkami. Keďže o tom vedel určitý okruh ľudí, v situácii, keď sa ho potrebovala ŠtB zbaviť, okamžite to využila."
Niektorí agenti sa bránia aj tým, že hovorili len bežné veci, ktoré nemohli nikomu ublížiť.
„Pozrite sa, v normálnom režime je bežné, keď je niekto chorý, trpí depresiami a podobne. V totalitnom režime to však bola úžasná informácia, z ktorej mohla ŠtB ťažiť. V 70. rokoch vypracoval Solženycin aj ďalší tézy, že jedinou obranou proti rakovine komunizmu je nespolupracovať. To si však vyžaduje určitú odvahu."
Koľkokrát ste boli na výsluchu ŠtB?
„Nebolo to až tak často, prvé kontakty však boli ľadovou sprchou. Aj preto mi je ťažké uveriť, ak niekto hovorí, že nevedel o tom, že sa rozpráva s dôstojníkmi ŠtB. Človek nevedel, čo bude ďalej, pričom s vami vôbec nemuseli zaobchádzať nejako brutálne. Napriek tomu to bol veľký psychický tlak. Najhoršia bola absolútna bezmocnosť, keďže človek vedel, že je v klietke za železnou oponou, takže nemôže proti nim nič robiť."
Bývalí dôstojníci ŠtB majú dnes oveľa vyššie dôchodky ako politickí väzni. Je to spravodlivé?
„Určite nie. Ich príjmy boli podstatne vyššie ako bežný plat, len odmeny prevyšovali vtedajší plat robotníka, alebo ženy za pásom. V Nemecku sa už pripravuje zákon, ktorým by sa znížili dôchodky bývalých dôstojníkov ŠtB na úroveň bežných ľudí. Myslím, že podobná legislatíva by sa mala čo najskôr prijať aj v Čechách a na Slovensku. Tých ľudí už totiž nie je veľa, väčšina zomrela."
Ktorá krajina je najďalej, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s komunizmom?
„Dobrá situácia je v Poľsku aj v Maďarsku."
Koľko to ešte bude trvať?
„Václav Benda v roku 1995 na túto otázku odpovedal: 50 rokov."
Vo vedení vášho ústavu je množstvo ľudí, ktorí predtým pracovali alebo spolupracovali s ÚPN. Na čele je Pavel Žáček, vy ste jeho námestníkom, archív vedie Ladislav Bukovszky. Pracujú tu aj historici Patrik Košický či Juraj Kalina. Čím to je?
„Myslím, že to súvisí so situáciou, ktorá vznikla v roku 2006 po smrti Jána Langoša. V ÚPN došlo k určitému posunu, k čomu prispela aj zmena na jeho čele."
Neľutujete dnes, že ste odišli?
„Nie. Môj odchod bol predovšetkým protestom voči pripravovanej novele zákona o ÚPN, ktorá bola likvidačná. Zatiaľ síce neprešla, po Langošovej smrti som však necítil, že ústav má politickú podporu."
Odišli ste aj pre nesúhlas s vymenovaním Ivana Petránskeho, nominanta SNS. Ako ho hodnotíte s odstupom času?
„Pán Petranský má určité priority, ktorý sa snaží presadiť. Je to historik, ktorý sa zaoberá predovšetkým obdobím slovenského štátu. Sú určité kritické hlasy, ktoré súvisia so spôsobom spracovania tohto obdobia pod jeho vedením. Napriek tomu si myslím, že naše ústavy musia kooperovať. Koncom minulého roka sme podpísali dohodu o spolupráci."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
