Onedlho nás čaká už tretia priama voľba prezidenta Slovenskej republiky, a preto je vhodné sa po desiatich rokoch zamyslieť nad jej prínosom a nedostatkami. Oprávnenosť voľby hlavy štátu priamo občanmi sa preukázala, čo dosvedčuje najmä porovnanie s neúspešnou sériou nepriamych volieb u nás, ako aj negatívny príklad nedávnej voľby českého prezidenta.
Pripomeňme si, že Národná rada nedokázala v roku 1998 zvoliť hlavu štátu po prezidentovi Kováčovi, čo viedlo k tomu, že Slovensko ostalo bez prezidenta od marca 1998 až do júna 1999.
Zmarenie referenda o priamej voľbe, prevzatie prezidentských právomocí vtedajším premiérom Mečiarom a následné udelenie škandalóznych amnestií patria dodnes k čiernym bodom našej histórie. Je preto pochopiteľné, že ústavná väčšina poslancov vyhovela občanom a prijala ústavnú zmenu priamej voľby prezidenta v roku 1999.
V Česku so škandálmi
Na porovnanie v susednom Česku sa doposiaľ udržala nepriama voľba hlavy štátu poslancami a senátormi. Česká verejnosť však tiež zažila nepríjemné skúsenosti s viacnásobnou nepriamou voľbou a najmä nechutné praktiky sprevádzajúce minuloročnú voľbu prezidenta v parlamente. Medializované zásielky nábojníc poslancom, zastrašovanie voliteľa na parlamentnej toalete, mocenské spory o tajné či manifestačné hlasovanie viedlo k ochoreniu a neúčasti niektorých voliteľov na hlasovaní.
Neprekvapí preto, že v týchto dňoch česká vláda schválila ústavný návrh zavedenia priamej voľby prezidenta občanmi. Ani obrovská podpora českej verejnosti ústavnej zmene podľa vzoru Slovenska ešte nemusí znamenať, že ju schvália obe komory parlamentu a zbavia sa tak funkcie voliteľov. Z ostatných našich susedov prezidenta volia priamo Poliaci, Rakúšania aj Ukrajinci, len maďarského prezidenta volí parlament.
Hoci slovenskí občania dostanú na jar už tretiu šancu priamo voliť hlavu štátu, nedá sa predpokladať, že pôjde o bezproblémový proces. Hlavný problém spočíva v tom, že sa príslušné právne normy za desať rokov neaktualizovali a nikto neopravil chyby v zákone.
Pritom pri prezidentských voľbách v roku 1999 aj 2004 kritizovali legislatívu viacerí kandidáti, pozorovatelia Občianskeho oka aj medzinárodné misie OBSE. Išlo najmä o nezvyčajne krátke 13-dňové obdobie povolenej kampane kandidátov pred prvým kolom a zákaz viesť kampaň mimo tohto obdobia. Také neobvyklé ustanovenie bez možností sankcií vedie k jeho obchádzaniu účastníkmi volebnej súťaže a nedá sa čudovať, že prax a zákon sa diametrálne líšia.
Opravu si žiadajú aj ďalšie problematické časti, akými sú stanovenie adekvátnych časových lehôt na vyhlásenie volieb, kreovanie komisií, odstúpenie kandidáta pred druhým kolom, zrušenie limitov na výdavky a sprísnenie oznamovacej povinnosti výdavkov na kampaň. V prezidentských voľbách nebudú mať naši občania na rozdiel od volieb parlamentných možnosť hlasovať zo zahraničia poštou. Slovenskí občania žijúci za hranicami môžu voliť prezidenta len vtedy, ak pricestujú na voľby späť domov.
Pribudol aj nový problém s výkladom ústavy o potrebnom počte hlasov na zvolenie za prezidenta. Ústava však hovorí o potrebe získať v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, zatiaľ čo v druhom kole je zvolený ten, kto získa najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Kvórum oprávnených voličov je oveľa vyššie ako kvórum zúčastnených voličov. Len vo výnimočnom prípade jediného uchádzača na hlasovacom lístku stačí na jeho zvolenie v prvom kole už aj nadpolovičná väčšina platných hlasov zúčastnených voličov.
OBSE nikto nebral vážne
Správa OBSE z volieb 2004 o platnom kvóre konštatovala, že na zvolenie v prvom kole je veľmi vysoké (nadpolovičná väčšina hlasov všetkých oprávnených voličov) a odporúčala, že by sa mohlo novelizovať na nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov za podmienky účasti viac ako polovice oprávnených voličov. Odporúčanie OBSE však nikto nebral vážne, ústava sa nemenila a preto platia pôvodné podmienky.
Ostáva nám len dúfať, že aspoň médiá si splnia svoju informačnú povinnosť pri tretej priamej voľbe zodpovedne a nezopakuje sa ignorovanie predošlej voľby v STV.
Vláda a poslanci by si však rozhodne mali všímať, v akých deravých legislatívnych podmienkach sa u nás organizujú voľby, a začať pripravovať modernizáciu a harmonizáciu celého balíka volebných zákonov.
(Autor pracuje pre Občianske oko)
Autor: Peter Novotný
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
