Keď Mečiar útočí na Gašparoviča a Gašparovič na Mečiara za to, čo sa tu dialo počas privatizácie v rokoch 1994 až 1998, tak robia dobrú vec. Pripomínajú nielen nám, ale aj strane Smer i jej predsedovi, aké funkcie zastávali, keď tu štát organizoval rozkrádanie štátneho majetku.
V časoch, keď bol Mečiar premiérom a Gašparovič predsedom „jeho" parlamentu, koaliční poslanci schválili vládnu novelu, ktorá vzala kabinetu právo rozhodovať o privatizácii. Mečiarova vláda sa fakticky sama (podľa neskoršieho rozhodnutia Ústavného súdu protiústavne) zbavila svojej kompetencie, aby o privatizácii mohol rozhodovať Fond národného majetku. Ten ju robil tak, ako by si to ani tretia Mečiarova vláda nemohla dovoliť. Privatizácia sa vtedy zvrhla na „prichmatizáciu", počas ktorej FNM rozdal štátny majetok za desiatky miliárd korún novej „kapitálotvornej vrstve".
Odštátnenie, ktoré sa malo stať impulzom oživenia ekonomiky i zdrojom na financovanie reforiem, sa zmenilo na zdroj korupcie a nezaslúženého obohacovania sa. Mechanizmus „prichmatizácie" bol jednoduchý. Rozhodnutie o tom, kto, čo, ako a za koľko sprivatizuje, pripravoval jedenásťčlenný Výkonný výbor FNM. Podľa vtedajšieho šéfa fondu Štefana Gavorníka mal výkonný výbor nasledovné zloženie: „Dvaja z SNS, nik zo ZRS a deviati z HZDS." To, čo výkonný výbor pripravil, potom schvaľovalo Prezídium FNM. O jeho zložení Štefan Gavorník, predstaviteľ Ľuptákovho ZRS, zasa napísal: „V Prezídiu FNM je 9 ľudí - z toho 6 HZDS, 2 ZRS a 1 SNS. Vždy nás prehlasujú." Z čoho je zrejmé nielen to, kto „prichmatizáciu" vykonával, ale aj riadil.
Pretože FNM bol iba výkonným orgánom šéfov HZDS, Mečiar s Gašparovičom si môžu navzájom vyčítať iba jedno: mieru, v akej sa podieľali na tom, že tu štát organizoval rozkrádanie štátneho majetku.
