BRATISLAVA. Obmedzenie výroby, zmrazenie platov a prepúšťanie. To je odpoveď väčšiny odvetví na hospodársku krízu. Zdravotnícke odbory však predpokladajú, že v ich odvetví sa nebudú robiť reštrikcie, a trvajú na tom, aby sa mzdy lekárov a sestier tento rok zvýšili o desať percent.
Predseda odborového zväzu zdravotníctva Anton Szalay hovorí, že nežiadajú nič nové, len to, čo ešte v júni minulého roka predložili zamestnávateľom.
Nemocnice sa bránia, že mometálne na to nemajú a pre krízu ani nemusia mať.
„Odborárski bossovia by sa mali vážne zamyslieť nad tým, či žiadať desať percent je reálne a vôbec aj morálne, keď každý deň ľudia prichádzajú o prácu a vo veľkých fabrikách sa znižujú platy,“ hovorí Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá zastupuje menšie nemocnice.
Konečné slovo majú poisťovne
Platy rástli rozdielne
Fakultné nemocnice vlani svojim zamestnancom zvýšili mzdy od februára – o desať percent. Ostatné nemocnice zastúpené Asociáciou nemocníc Slovenska platy zvyšovali až po verdikte rozhodcu, ktorého určilo ministerstvo práce. Od júna mzdy narástli o sedem percent.
joč, čtk
O nových zmluvách s nemocnicami budú zdravotné poisťovne rokovať až na obdobie od apríla, dovtedy im dávajú rovnaké peniaze ako vlani.
„My sa vieme dohodnúť, že by k zvýšeniu platov došlo od 1. apríla. Netlačíme na to teraz. Sme si vedomí, že ľudia prichádzajú o prácu,“ hovorí Szalay.
Petko však tvrdí, že peňazí viac prísť nemusí, pretože vlani nemocnice hospodárili horšie ako v roku 2007. „Je úplne jasné, že nemajú finančné prostriedky na ďalšie zvýšenie platov lekárov a sestier.“
Konečné slovo majú poisťovne. Petko sľubuje, že ak tie nemocniciam pridelia viac peňazí, premietnu to do platov.
Iní uťahujú opasky Odborové zväzy v odvetviach postihnutých krízou sa snažia svoje požiadavky mierniť.
Napríklad zväz Chémia podpísal kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa bez rastu priemerných miezd. „Priorita je udržať kvalifikovaných pracovníkov,“ hovorí jeho predseda Juraj Blahák.
O prípadnom zvýšení miezd budú chemici rokovať, až keď bude známe, ako podniky hospodárili za prvý polrok. „Na podnikovej úrovni je snaha dohodnúť rast miezd aspoň na úrovni očakávanej inflácie – asi štyri percentá.“
Na zdravotníctvo kríza nemá priamy dosah – záujem o jeho služby neklesol. Zdravotné poisťovne však pravdepodobne nemôžu rátať s vyšším výberom poistného. Mnoho ľudí totiž prichádza o zamestnanie, a tak nemôže prispievať do systému. Štát síce za nezamestných platí odvody, no tie sú nižšie ako to, čo za nich odvádzal zamestnávateľ.
Poisťovne tak môžu byť nútené obmedziť výdavky na nemocnice. Szalay to pripúšťa. „Ak stratí zamestnanie veľa ľudí, príjmy zdravotných poisťovní sa znížia.“ Predpokladá však, že v zdravotníctve nepríde k reštrikciám.
Lekári sa vracajú Zdravotníctvo roky ohrozoval odlev pracovných síl. Slabnutie cudzích mien vrátane českej koruny a, naopak, rast životnej úrovne na Slovensku však viedli k tomu, že v druhej polovici minulého roka sa odlev zdravotníkov do zahraničia zastavil.
„Skôr sa vracajú, ako odchádzajú. Jednak nemajú veľmi kde pracovať – kríza je nielen na Slovensku. Navyše, za posledné tri roky došlo k výraznému nárastu platov lekárov a sestier,“ povedal Petko.
⋌(
