BRATISLAVA. Členský príspevok SR na chod Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by sa mal medziročne navyšovať o maximálne 15 percent. Predpokladá sa, že v tomto roku sa zvýši o 63.000 eur (1,9 milióna Sk), takže organizácii poskytneme na tento účel okolo 483.000 eur (14,551 milióna Sk).
Tieto financie budú kryté z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Celková výška príspevku Slovenska do OECD však na rok 2009 predstavuje sumu 1.011.000 eur (30,457 milióna Sk). Zmenu spôsobu jeho výpočtu dnes zobrala vláda na vedomie.
Rozpočet organizácie je rozdelený na dve základné časti (I a II) a dodatkový rozpočet. Časť I slúži na uhrádzanie prevádzkových nákladov a kľúčových aktivít OECD, na ktorej sa povinne podieľajú všetkých členské krajiny. Z časti II sú financované pridružené organizácie a programy, na ktorých sa chcú členovia aj nečlenovia aktívne podieľať na základe vlastného výberu a dobrovoľnej báze.
Dodatkový rozpočet tvoria investičné výdavky, publikácie, dôchodkový a rezervný fond a príspevok na rekonštrukciu sídla OECD. Tento rok je posledným obdobím renovácie jeho sídla, pričom výška príspevkovej škály ešte nie je schválená. Suma pre Slovensko sa odhaduje na 30.000 až 40.000 eur (903.780 až 1,205 milióna Sk), v minulom roku to bolo 64.543 eur (1,944 milióna Sk).
Rezort zahraničných vecí upozorňuje na to, že od roku 1995 sa znížili členské príspevky na chod organizácie o 18 percent, čo ohrozuje jej činnosť. Členská základňa sa v uvedenom období zvýšila z 25 na 30 členov. Dlhodobú nespokojnosť so svojím objemom peňazí, vyčleňovaných na tento účel, prejavovali najväčší prispievatelia ktorými sú USA a Japonsko. Aj kvôli tomu sa dohodlo na reforme financovania I časti rozpočtu OECD. Slovensko je po Islande a Luxembursku tretím najmenším prispievateľom. Luxembursko dáva 340.000 eur (10,243 milióna Sk) a Island 270.000 eur (8,134 milióna Sk).
Počas svojho členstva v OECD sa SR zaviazala zúčastňovať a finančne prispievať do 20 programov časti II rozpočtu. Táto suma sa ale blíži k výške samotného členského príspevku. Ministerstvo zahraničných vecí preto chcelo zistiť, aký má pre jednotlivé rezorty význam, že sa do nich zapájajú. Ich odpovede ale ukázali výrazné rozdiely, a preto sa nedal prijať jednoznačný záver o konkrétnom prínose jednotlivých programov pre SR.
