BRATISLAVA. Parlament posunul do ďalšieho kola schvaľovania zámer ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý chce súkromným školám prikázať, na čo smú používať školné. Poslanci schválili, že novelu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení prerokujú v druhom čítaní. Okrem koalície novelu podporilo aj KDH. SDKÚ-DS s SMK sa zdržali.
Mikolaj tvrdí, že hospodárenie škôl chce mať pod kontrolou, pretože rovnako ako verejné školy dostávajú štátne dotácie, ale na rozdiel od nich smú vyberať aj poplatky od rodičov. Po novom zriaďovatelia súkromných škôl by smeli školné dávať len na výchovu a vzdelávanie, napríklad na platy učiteľov.
Podľa predloženej novely súkromné a cirkevné školy budú môcť používať poplatky od rodičov jedine na také účely, na ktoré smú ísť aj normatívy od štátu, teda na mzdy, odvody, modernizáciu učebných pomôcok či na financovanie havarijných situácií. Ministerstvo školstva by mohlo krátiť normatívy pre súkromné a cirkevné školy. Novela počíta s tým, že im rezort zníži normatívy o 15 % na kalendárny rok, ak u nich zistia nedostatky, napríklad ak v triedach budú mať viac žiakov, než je povolené, odhalia nesúlad školského vzdelávacieho programu so štátnym programom alebo budú mať odbornosť vyučovania predmetov nižšiu ako 70 %. Proti novele vystupuje Asociácia súkromných škôl.
Zamestnávatelia budú môcť ovplyvňovať, aké odbory budú ponúkať stredné odborné školy. Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar v pondelok po rokovaní koaličnej rady avizoval, že k návrhu majú vážne výhrady. Podľa Mečiara ich podpora novely v druhom čítaní bude závisieť od toho, či koalícia akceptuje ich výhrady. Počas dnešnej rozpravy k novele vystúpil len jeden poslanec za ĽS-HZDS Jozef Halecký, ktorý nepovedal jedinú výhradu k návrhu. Novelu napokon mečiarovci podporili, ku koalícii sa pridala aj SDKÚ-DS. KDH a SMK sa zdržali.
Novela počíta s tým, že od septembra by mali fungovať rady, v ktorých by bol zastúpený štát, samosprávy ako zriaďovatelia škôl, odborové zväzy a predstavitelia zamestnávateľov. Ich úlohou má byť určiť, akých a koľko odborníkov potrebuje prax. Podľa toho by sa mala stanoviť štruktúra študijných odborov na stredných školách. Rada pre odborné vzdelávanie a prípravu má vláde odporúčať, ktoré študijné odbory treba vyradiť zo sústavy a ktoré naopak zaradiť. Rada bude jej novým poradným orgánom.
Podľa novely žiaci budú môcť získavať motivačné štipendiá, ktoré by nemali byť vyššie ako 65 % životného minima. Takisto sa im umožní vyplácanie odmien za prácu pre firmy v rámci praktického vyučovania. Podnikatelia, ktorí prispejú na odborné vzdelávanie, budú môcť získať daňové stimuly. Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorý má byť neštátnym účelovým fondom, má hospodáriť s darmi a príspevkami od domácich či zahraničných firiem či s dobrovoľnými príspevkami od zamestnávateľov a stavovských organizácií. Používať ich má na zmodernizovanie stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania či stredísk odbornej praxe.
Národné kultúrne pamiatky bude vyhlasovať Pamiatkový úrad
Národné kultúrne pamiatky bude po novom namiesto ministerstva kultúry vyhlasovať Pamiatkový úrad SR. Presun tejto kompetencie predpokladá novela zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorú dnes parlament posunul do ďalšieho legislatívneho procesu.
Národnou kultúrnou pamiatkou sa bude môcť stať aj súbor vecí, keďže ju v zmysle medzinárodných dohovorov tvoria nielen jednotlivé nehnuteľné objekty alebo hnuteľné predmety, ale aj ich súbory.
O nevyhnutnosti vykonať záchranný výskum bude namiesto pamiatkového úradu rozhodovať krajský pamiatkový úrad bez toho, aby si na tento účel vyžiadal stanovisko Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V prípade zvlášť zložitých záchranných výskumov si môže obstarať podklady pre rozhodnutie podľa vlastnej úvahy. Skráti sa lehota na oznámenie začatia výskumu krajskému pamiatkovému úradu z 15 dní na päť dní. Doplnila sa tiež povinnosť oznámiť do päť dní aj ukončenie výskumu.
Novela zákona rozšírila tiež zákaz na neoprávnenú držbu hnuteľných archeologických nálezov vzhľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť ich nelegálneho získavania najmä detekčnými zariadeniami a následného obchodovania s nimi spojeného s nelegálnym vývozom. Doterajšie znenie túto oblasť nepokrývalo, takže sa nemohlo začať priestupkové alebo trestné konanie v prípade, ak sa nepreukázala priama spojitosť držby s vykonávaním nepovolených výskumov a výkopov.
Právnická osoba, ktorá má oprávnenie vykonávať archeologický výskum, je povinná chrániť archeologický nález od jeho objavenia počas výskumu až dovtedy, kým nezabezpečí odovzdanie hnuteľného nálezu múzeu alebo zbierkotvornej inštitúcii.
Ochrana štátnych meteorológov prešla do II. čítania
Novela, ktorá má chrániť štátnych meteorológov, prešla do druhého čítania. Za jej posunutie do ďalšieho kola schvaľovania bolo 73 poslancov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) má mať garantované od štátu, že jedine on môže zabezpečovať hydrologickú a meteorologickú službu vo verejnom záujme. Rovnako má byť jediným správcom údajov, ktoré získa zo štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete. Nové pravidlá majú byť účinné od marca 2009.
Poslaneckú novelu zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme, ktorú predložila SNS, kritizoval predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. V pondelok po rokovaní koaličnej rady povedal, že novela je v rozpore so smernicami EÚ podobne ako novela, ktorá chránila monopol Slovenskej pošty. ĽS-HZDS sa napokon pri dnešnom hlasovaní zdržalo, jedine Zdenka Kramplová hlasovala za to, aby novela prešla do druhého čítania. Kramplová v pléne obhajovala národniarsku novelu s tým, že zabráni, aby iné inštitúcie preberali údaje SHMÚ a využívali ich na komerčné účely.
Predkladateľ novely Peter Dubravay odmietol, že by novela chránila SHMÚ pred konkurenciou. „Tento zákon v žiadnom prípade nevytvára monopol na poskytovanie výsledkov jednotlivých hydrologických alebo meteorologických činností,“ dodal Dubravay.
Podľa denníka Sme z 19. decembra 2008 SHMÚ od leta podozrieva konkurenčnú spoločnosť Omega plus, ktorá prevádzkuje službu Meteo.sk, že kradne jej údaje o počasí a zarába na nich. V júli 2008 urobil denník Sme test presnosti predpovedí verejnoprávneho SHMÚ a súkromného Meteo.sk. Denník Sme napísal, že SHMÚ pokusne 7. augusta umelo znížil teplotu na Chopku z nameraných 9,5 na jeden stupeň. Zakrátko bola podľa SHMÚ táto fingovaná teplota zverejnená aj na portáli Meteo.sk. Podľa Sme odchýlka medzi predpovedanou a skutočne nameranou najvyššou dennou teplotou bola u oboch firiem rovnaká. Prevádzkovateľ Meteo.sk obvinenia odmietol. Kramplová dnes v pléne uviedla, že daná organizácia (Omega plus - pozn. SITA) na svojej webovej stránke priniesla presne tú istú chybu v rámci meteorologickej služby, a tým bolo vlastne dokázané, že tieto inštitúcie preberajú údaje a využívajú ich na komerčné účely.
