BRATISLAVA. Tou by sa malo v druhom čítaní plénum Národnej rady zaoberať už budúci týždeň.
Ak bude zákon prijatý, do platnosti vstúpi 1. apríla 2009. "Najzásadnejším momentom novely je zlepšiť podmienky na ochranu nefajčiarov na verejných miestach a regulovať predaj tabakových výrobkov na verejných miestach. Ďalším zámerom je ochrániť zamestnancov zariadení spoločného stravovania pred účinkami pasívneho fajčenia," hovorí o zámeroch novely Róbert Ochaba z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Úplný zákaz fajčenia na verejnosti v niektorých európskych krajinách už prináša prvé pozitívne výsledky. Štúdie zo Škótska ukázali, že po zavedení protitabakovej legislatívy došlo k významnému poklesu koncentrácie tzv. kotinínu, čo je derivát nikotínu stanovený v slinách. "U pasívnych nefajčiarov došlo k 49-percentnému poklesu nikotínu v slinách, ale len tých, ktorí v domácnosti nežijú s fajčiarom. U tých, ktorí mali v domácnosti fajčiara, klesol výskyt na 16 percent," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii hlavný odborník MZ SR pre odbor kardiológie Gabriel Kamenský.
K redukcii aktívneho a pasívneho fajčenia viedol aj zákaz fajčenia v Taliansku. Ten vstúpil do platnosti 10. januára 2005 s tým, že za jeho porušenie budú uložené tvrdé sankcie. Výskumy ukázali, že už po jednom roku od jeho zavedenia významne poklesol kotinín zo slín medzi nefajčiarmi, zaznamenaný bol tiež pokles predaja cigariet.
Štúdia, ktorá bola realizovaná v Ríme a jeho okolí, ukázala štatisticky významný pokles akútneho infarktu myokardu jeden rok po zákaze fajčenia o 11 percent vo vekovej skupine do 64 rokov. U 65- až 74-ročných to bolo o 7,9 percenta. Pokles bol najvýraznejší u mužov z nižších sociálnych skupín. "Štúdia ukazuje, že úplný zákaz má pozitívne merateľný dopad na zdravie," skonštatoval v tejto súvislosti Kamenský.
Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport schválil pozmeňujúci návrh Tatiany Rosovej (SDKÚ-DS), aby sa v zariadeniach spoločného stravovania nesmelo fajčiť vôbec. Ministerstvo zdravotníctva pôvodne zamýšľalo neudeliť úplný zákaz fajčenia pre tieto zariadenia v prípade, ak by mali stavebne oddelené časti pre fajčiarov a nefajčiarov.
Od ostatného priestoru majú byť stavebne oddelené, majú zaberať minimálne polovicu z rozlohy zariadenia a budú musieť byť umiestnené pri vstupe do zariadenia. V prípade, že sa majitelia podnikov nerozhodnú pre stavebné úpravy, musia od marca budúceho roku zaviesť v zariadeniach úplný zákaz fajčenia, ktorý platí napríklad v Írsku či Taliansku. "Vítam tento návrh a boli by sme radi, keby prešiel," uviedol na margo pozmeňujúceho návrhu Ochaba.
Podľa Kamenského by úplný zákaz fajčenia nemal negatívny dopad na služby. "Určite som za to, aby boli všetky zariadenia absolútne so zákazom. Všetci vieme, aký je obrovský výskyt fajčenia v južných krajinách ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko či Grécko. Taliansko zaviedlo zákaz 10. januára 2005 a nezaznamenalo skutočne ani minimum poklesu návštevnosti. Ľudia si zvykli, vyšli von zo zariadenia, tam si zapálili a vrátili sa dnu," skonštatoval. Kamenský argumentuje aj tým, že na Slovensku je viac nefajčiarov ako fajčiarov a preto by tento návrh vyšiel v ústrety väčšine a nie menšine. "Netreba sa báť toho, že by to malo dopad ani v malých dedinách," dodal.
Fajčenie je rizikovým faktorom viacerých ochorení. Približne 10 až 30 percent fajčiarov ochorie na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Vo svete zomrie na toto ochorenie ročne asi 3 milióny ľudí. Problémom je však aj pasívne fajčenie. Na Slovensku zomrie ročne 11.000 osôb na následky fajčenia. Pritom práve fajčenie patrí medzi preventabilné príčiny úmrtí. Údaje Štatistického úradu SR z roku 2006 hovoria, že na Slovensku fajčí 38 percent dospelej populácie, pričom až 52 percent z nich je vo veku od 15 do 29 rokov.
