BRATISLAVA. Poslanecké komisie, ktoré zbierajú informácie o možných konfliktoch záujmov a vyhodnocujú ich, sú v mestách a obciach pasívne a majú viaceré nedostatky. Vyplýva to z monitoringu mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS).
Komisie sa stretávajú málo, niekde existujú len formálne, sú málo aktívne pri iniciovaní konaní a za porušenie zákona verejnými činiteľmi neukladajú pokuty. "Pasivita spôsobuje praktickú neúčinnosť na úrovni miestnej samosprávy," zhodnotil výsledky koordinátor samosprávneho programu TIS Ivan Rončák. Značné rezervy majú komisie podľa neho aj pri informovaní verejnosti o existencii a práci komisií. "Tomu zodpovedá aj ich nevyužívanie občanmi," uviedol.
Komisie podľa monitoringu informujú o svojej činnosti väčšinou písomne alebo ústne prostredníctvom svojho predsedu na zasadnutiach zastupiteľstva. V Trnave, Podolínci, Spišskej Starej Vsi a Modrom Kameni napríklad neinformujú vôbec. Tvrdia, že to od nich nevyžaduje zákon. Mestá využívajú na informovanie verejnosti o činnosti komisie najmä verejné zasadnutia MsZ, ich zápisnice sú zverejňované na internetových stránkach miest, úradných tabuliach, v miestnej tlači či televízii. Na webstránkach mestá síce zverejňujú mená členov komisií, nie však výstupy ich práce, tvrdí TIS. Niektoré mestá (Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, Nové Zámky) podľa nej o ich činnosti neinformujú vôbec, občan sa k informáciám môže dostať len na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Monitoring ukázal, že s výnimkou niektorých väčších miest je práca komisií len formálna. Vyplýva to zo sledovania počtu ich zasadnutí. Viac ako dvakrát do roka sa zišli len v niektorých väčších mestách, inde nezasadali vôbec, lebo neevidovali žiadne podania. Mesto Nové Zámky o činnosti komisie nedokázalo poskytnúť nijaké informácie.
Rozhodnutia a sankcie v prípadoch z vlastnej iniciatívy vydali iba Banská Bystrica, Košice, Nitra a Prievidza, tam však sankciu neudelili. Tento stav má podľa TIS dve vysvetlenia. "Buď si primátori a poslanci sledovaných miest plnia povinnosti riadne a načas, alebo sú mestské komisie pre ochranu verejného záujmu pasívne," tvrdí Rončák s tým, že sa mimovládna organizácia prikláňa k druhej možnosti.
"Komisie na ochranu verejného záujmu takmer vôbec nekonali ani z vlastnej iniciatívy, ani na základe odôvodneného podnetu," uvádza Rončák. Výnimku tvoria mestá Bratislava, kde v roku 2006 začala komisia z vlastnej iniciatívy 10 konaní, v roku 2008 však žiadne, Banská Bystrica, Nitra a Spišské Vlachy. Riadne odôvodnený podnet zaevidovala Banská Bystrica v roku 2007, Prievidza a Zvolen o rok neskôr. V Banskej Bystrici na základe podnetu komisia konala, v Prievidzi a vo Zvolene do septembra minulého roka nie.
TIS sledovala činnosť komisií v rokoch 2006 až 2008. Vzorku tvorilo 15 najväčších a 10 najmenších slovenských miest. Údaje zbierala v októbri a novembri minulého roka. TIS chcela podľa Rončáka prostredníctvom monitoringu zistiť, čo sú komisie naozaj pasívne. "Nie je vytvorená platforma, cez ktorú by sa mohol zvýšiť verejný tlak na ich činnosť. Komisie o sebe neinformujú alebo informujú málo," dodal.
Činnosť komisií ustanovil Ústavný zákon NR SR o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Jej zriadenie je na rozdiel od iných komisií povinné. Komisia prijíma oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov od starostu obce, poslancov mestského zastupiteľstva a poslancov zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a Košiciach. Na rozdiel od ostatných komisií
zriadených mestským zastupiteľstvom zložených z poslancov a občanov – neposlancov, členom komisie na ochranu verejného záujmu môže byť iba poslanec obecného (mestského/miestneho) zastupiteľstva.
