RATISLAVA. Stovky bývalých profesionálnych vojakov a zamestnancov ministerstva obrany sa tento rok rozlúči s kasárňami. Iné zamestnanie si budú hľadať pre reorganizáciu aj pre tlak na úspory v čase hospodárskej krízy.
U vojakov škrtajú v Amerike aj v európskych štátoch. Slovenský premiér dáva už niekoľko mesiacov na verejnosti jasne najavo, že práve v armáde by mal štát začať pri šetrení.
Preskupujú sily
Koľko ľudí od vojska odíde, bude oficiálne známe o niekoľko týždňov. Neoficiálne sa hovorí, že odíde vyše tisíc vojakov a civilných zamestnancov. Ako termín prepúšťania vojaci očakávajú 30. jún.
Mnohí súčasní civilní zamestnanci sú bývalými vojakmi, ktorých pri predošlých reorganizáciách už presunuli na iné pozície.
„Pokiaľ to nebudeme mať schválené na vláde, o počtoch, tabuľkách a členení vojenských útvarov je predčasné hovoriť,“ povedal včera minister obrany Jaroslav Baška (Smer). Armáda podľa neho ruší niektoré štruktúry – hlavne na najvyšších veliteľských úrovniach.
Server aktualne.sk napísal, že by mali prepustiť 1600 vojakov a zrušiť 5–tisíc tabuľkových miest, z ktorých veľká časť je už teraz neobsadená. Baška tvrdí že až tak veľa to nie je. „1600 živých vojakov to nebude.“ Neprezradil ani počet civilov, ktorých prepustia. Nebudú to podľa neho tisícky, skôr stovky.
Približne 1500 civilných zamestnancov ministerstvo prepustilo do konca januára. Pripúšťalo prehodnocovanie ďalších 450 vojenských postov a asi 270 civilných zamestnancov.
Armáda má momentálne necelých 16–tisíc vojakov a ministerstvo takmer 6–tisíc civilných zamestnancov. Veľa činností – napríklad stráženie väčšiny objektov, robia pre vojsko súkromné firmy.
Exminister obrany Martin Fedor z SDKÚ dúfa, že vojakov nebudú prepúšťať po tisíckach. „Ak sa má hovoriť o personálnej reštrukturalizácii, malo by sa to diať na základe ucelených plánov alebo koncepcií.“
Modernizácia sa odkladá
Okrem prepúšťania armáda musí odložiť aj plány na výraznejšiu modernizáciu. Ministerstvo obrany pred niekoľkými týždňami potvrdilo, že má nakupovať nástupcov prastarých nákladných áut Praga V3S aj terénnych áut v civilnej i vojenskej úprave. Len pred pár dňami uzavreli tender, ktorého výsledkom má byť kúpa dopravných lietadiel C–27j Spartan. Spolu malo ísť o niekoľko miliárd korún.
„Momentálne vôbec nemáme finančné prostriedky. Neráta s nimi štátny rozpočet 2009 ani rozpočet ministerstva obrany,“ povedal Baška o nákupe lietadiel. „Teraz nie je nič isté,“ odpovedal, či nákup presunú na rok 2010 alebo až ďalšej vláde.
Nemusí ísť o jediné škrty v armáde. Tlak na rozpočet bol ešte predtým, než na Slovensko v plnej sile doľahla kríza.
„Dať 31 miliárd do armády a vidieť chlapcov, ktorí nevedia pochodovať. (...) To sú procesy, ktoré nebudeme podporovať,“ varoval v októbri premiér. Už vtedy povedal, že by armáda „zniesla“ aj menší počet vojakov. „Takže nám zostáva armáda či problém verejného obstarávania,“ povedal o oblastiach, kde sa dá šetriť.
Tlak na rozpočet ministerstva sa ešte zvýšil pred niekoľkými dňami, keď vláda ohlásila úspory vo výške takmer 332 miliónov eur. Otvorenejšie sa rozpočtu na armádu a jej na nákupy doteraz zastala iba SNS.
Kríza je šanca pre maskáče
Obeťou finančnej krízy sú takmer všade na svete armádne rozpočty. Zoštíhľovacia kúra môže mať aj pozitívny efekt.
BRATISLAVA. Škrty v rozpočte ministerstva obrany môžu mať na slovenskú armádu aj ozdravný účinok. Ak bude ich výsledkom malá, no efektívna armáda, ktorá môže pomôcť v krízových oblastiach v zahraničí a doma pri živelných pohromách, tak potom sa štátu táto finančná diéta vyplatí.
„Musíme nájsť systém identifikácie toho, čo je skutočne využiteľné. Či ľudí, ktorí nemajú úlohy v krízových situáciách doma a nemôžu byť vyslaní von, naozaj potrebujeme a vieme ich z rozpočtu uživiť,“ hovorí Tomáš Valášek, analytik Centra pre európsku reformu a bývalý generálny riaditeľ Sekcie bezpečnostnej a obrannej politiky ministerstva obrany.
Zbytoční sú tí vojaci a vojenský materiál, ktorých nevieme poslať do misií a nepoužiteľní sú aj v krízových situáciách doma, napríklad pri povodniach. „Slovensko by sa malo sústrediť na kultiváciu malých efektívnych jednotiek na vysielanie do misií v Afganistane a na Balkáne,“ hovorí Valášek.
Našou špecialitou sú ženisti, ktorí odmínovali už mnoho priestorov v Afganistane či Iraku. Po nástupe novej americkej administratívy sa čaká, že NATO bude tlačiť na členské štáty, aby vysielali viac bojových jednotiek. Slovenský premiér nasadenie týchto vojakov doteraz odmietal. Aj do Afganistanu chceme tento rok poslať viac civilov. Špeciálne bojové jednotky, aké nasadzujú Česi, nemáme.
„Treba zvážiť, na čo vojakov trénujeme a využívame. Na každého vyslaného totiž potrebujeme troch – štyroch ďalších, zaisťujúcich spravodajstvo, logistiku či prevádzku výcvikových stredísk,“ vysvetľuje Valášek. Hoci majú európske štáty viac vojakov ako USA, za porovnateľnú sumu dokážu vyslať do akcie len obmedzený počet. Dôvodom je neefektívne vyzbrojovanie a tréning.
„Vojenské sily sa všade menia dlho a pomaly, my sa ale ani veľmi nesnažíme,“ myslí si Valášek.
Miroslav Kern
Dovolenkovať by mali doma
Vojaci budú dovolenkovať na Slovensku, zavelil predseda vlády. Ešte to však nie je oficiálne. Obstarávanie prímorských rekreačných pobytov zatiaľ nerušia.
BRATISLAVA. Vojakom sa pre krízu môže rozplynúť aj sen o dovolenke v prímorských letoviskách. Premiér Robert Fico im chce tento pôžitok zatrhnúť. Peniaze určené na zahraničné rekreácie musia podľa neho ostať doma.
„Využitie štátnych dotácií na rekreáciu pre vojakov, policajtov či dôchodcov obmedzíme tak, aby sa tieto peniaze míňali na Slovensku, nie v zahraničí,“ napísal pre denník SME, vyratúvajúc možné riešenia krízy.
Toto opatrenie by mohlo prekaziť plány ministerstvu obrany. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia už v decembri vyhlásil verejnú súťaž na zabezpečenie prímorských rekreácií. Želanie predsedu vlády však ešte nie je rozkazom – nemá oficiálnu podobu. Verejné obstarávanie je preto stále aktuálne.
V hre sú destinácie ako turecká riviéra, Cyprus, Malorka či španielska Costa Brava, predpokladaná hodnota zákazky je vyše milióna eur.
Obrana sa zatiaľ bráni
Na zahraničné dovolenky sa vojaci skladajú do sociálneho fondu. Za peniaze, čo našetrili, potom jazdia na pobyty. Účastníci sa striedajú, vychádza to zhruba raz za päť rokov.
Hovorca ministerstva Vladimír Gemela povedal, že obmedzením zahraničných dovoleniek by nedošlo k úspore, pretože tieto peniaze podľa zákona patria zamestnancom – vojakom.
Ak by rekreácie neprebehli, ministerstvo by bolo povinné tieto peniaze zo sociálneho fondu vyplatiť profesionálnym vojakom.
Vláda chce podporovať domáci cestovný ruch, čo je v protiklade s obľúbenými dovolenkami pri mori. „Opatrenie chceme prijať v takej podobe, ktorá nepoprie základný zmysel rekreačných pobytov. V tejto chvíli nevieme zaručiť, že sa nevyskytnú prípady, v ktorých napríklad zo zdravotných dôvodov nebude možné nahradiť prímorský pobyt pobytom vo vnútrozemí,“ povedala Ficova hovorkyňa Silvia Glendová.
Rezort obrany podľa hovorcu v tejto chvíli uvažuje o riešení.
Policajti sa vymieňajú
Fico síce spomenul v súvislosti s rekreáciami aj policajtov, ale tých by sa jeho návrh nemal dotknúť.
Rekreácie v Maďarsku, Bulharsku a Česku naplánované aj na toto leto sú založené na medzinárodnej výmene – naši idú von, cudzí sem.
„Slovenský účastník rekreácie v zahraničí uhrádza peniaze za pobyt do slovenských rekreačných zariadení. Finančné prostriedky sa tak nedostávajú do zahraničia,“ povedala Natália Hattalová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Do budúcnosti sa uvažuje o rozšírení dovolenkovej výmeny so srbskými a chorvátskymi policajtmi.
Jozef Čavojec
Poliaci rušia misie, my v Afganistane zostávame
Šetrenie a prepúšťanie vojakov i civilných zamestnancov by sa nemalo dotknúť našich zahraničných misií.
BRATISLAVA. Šetríme, ale medzinárodné záväzky si dôsledne splníme, uisťuje Slovenko. Pre SME to povedal minister obrany Jaroslav Baška.
Poľský recept teda neuplatníme – vláda vo Varšave sa rozhodla tento týždeň zrušiť tri zahraničné vojenské misie v Libanone, na Golanských výšinách a v stredoafrickom Čade.
Slovensko má väčší počet vojakov na misiách v Kosove, v Afganistane, na Cypre a v Bosne a Hercegovine. Armáda by mala mať vzhľadom na naše záväzky kontingenty najmenej v jednej operácii NATO, Európskej únie a aj OSN.
Finančne najvýhodnejšie pre nás je mať vojakov na Cypre, keďže väčšinu nákladov na operáciu platia Spojené národy. V operácii UNFICYP máme takmer 200 vojakov.
Dôležité sa pre nás po odchode z Iraku stalo pôsobenie v nebezpečnom Afganistane, kde máme vyše 170 vojakov – väčšinou ženistov a strážnu rotu. Práve Afganistan je prioritou politiky Severoatlantickej aliancie a Spojených štátov. Na misii NATO v Kosove máme 140 vojakov, v Bosne je na operácie EÚ 39 Slovákov.
Miroslav Kern, tasr
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
