BRATISLAVA. Hoci majú viacerí vážnejší uchádzači o prezidentský úrad vyzbieraných potrebných 15tisíc podpisov, petičné hárky do včerajška predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi neodovzdal ani jeden z nich.
Dôvodom, prečo váhajú, hoci môžu podpisy odovzdávať už od 9. januára, môže byť volebný zákon. Ten totiž vytvára veľmi čudné pravidlá, ako sa majú kandidáti správať.
V období, kým Paška nepreskúma petície a nepotvrdí, že splnili všetky náležitosti, si uchádzači môžu robiť kampaň bez obmedzenia.
Viacerí z nich už majú v uliciach bilbordy a inzeráty v novinách.
Od momentu, keď sa stanú oficiálnymi kandidátmi, nesmú robiť kampaň – to môžu až 15 dní pred hlasovaním. A čím neskôr uchádzači petíciu odovzdajú, tým neskôr sa stanú oficiálnymi kandidátmi.
"Sankcia hrozí len tým, ktorí by porušením pravidiel mohli zmeniť výsledok volieb vo svoj prospech."
Radoslav Procházka, právnik
Prví, ktorí podpisy odovzdajú, budú zrejme nezávislá kandidátka Dagmar Bollová, kandidát KDS František Mikloško a Ivan Gašparovič.
Poslední dvaja menovaní to zrejme urobia do piatka, Bollová možno ešte skôr.
Mikloško asi preruší kampaň.
Radičová na posledný deň a potom bez bilbordov
Iveta Radičová chce hárky odovzdať až v posledný možný deň – 29. januára. „Tento dátum sme zvolili pre objednávky reklamných plôch,“ vysvetlila.
Na medziobdobie, ktoré zakazuje viesť kampaň, nemá Radičová zaplatené bilbordy. Až do oficiálneho štartu kampane chce vystupovať ako poslankyňa parlamentu.
Bilbordy na toto obdobie nemá zaplatené ani Mikloško. Šéf jeho volebného štábu Vladimír Palko však hovorí, že „ústava a iné zákony povoľujú politickú činnosť v neobmedzenom rozsahu a toho sa držíme“. Volebný zákon je podľa neho miestami zmätočný.
Martináková bude mať bilbordy stále
Iný postup volí Zuzana Martináková zo Slobodného fóra. „Na február pripravujeme ďalšiu vlnu kampane aj bilbordov. Ale zladíme ju so zákonom,“ tvrdí.
Úlohou zákona a kampane je podľa nej informovať, a nie zakazovať informácie. „Toto je celé pomýlené,“ myslí si. Ako bude vyzerať kampaň v medziobdobí, ktorá by neporušila zákon, Martináková presne nevysvetlila.
Martináková plánuje bilbordy až do volieb.
Gašparovič zatiaľ oficiálne ani len neoznámil, či bude kandidovať. Šéf jeho materskej strany HZD Jozef Grapa neočakáva, že by mal nákladnú kampaň. Bilbordy však podľa neho asi bude mať.
Či v období do štartu kampane bilbordy kandidátov skutočne zmiznú, je však otázne. Agentúry, ktoré reklamné plochy vlastnia, totiž na nich nechávajú plagáty až do momentu, kým si ich nezaplatí iný klient.
V minulosti tak na nich boli často strany či kandidáti aj v čase predvolebného moratória.
Tresty za kampaň sú málo pravdepodobné
Hoci už Ústavný súd voľby pre zakázanú kampaň zrušil, o pár bilbordov viac pred prezidentskými voľbami by sa mohlo prepiecť.
BRATISLAVA. Niektorí kandidáti budú mať bilbordy aj v čase, keď nebude oficiálna kampaň. Tá sa začína až 15 dní pred otvorením hlasovacích miestností. Mohli by tak obísť, či dokonca porušiť volebný zákon.
Podľa právnika Radoslava Procházku tým, čo vážne porušia zákon, hrozí jediná tvrdá sankcia. „Reálnou sankciou, ktorá by takému kandidátovi hrozila, by mohol byť v zásade iba prípadný nález Ústavného súdu.“ Ten by totiž mohol konštatovať, že voľby sú neplatné, pokiaľ by usúdil, že porušenie pravidiel ovplyvnilo výsledky hlasovania.
Podobná situácia nastala v v komunálnych voľbách v roku 2006, keď Ústavný súd zrušil hlasovanie v 150tisícovej Petržalke, kde pôvodne vyhral kandidát Peter Matúška len o 128 hlasov. V moratóriu totiž nad sídliskom lietalo lietadlo s nápisom „Bajan volí Matúšku“ a voličom rozdávali darčeky aj priamo pred hlasovacími miestnosťami.
Beata
Balogová
