Súhlasili by ste s umiestnením amerického protiraketového radaru na Slovensku?
Ivan Gašparovič (s podporou Smeru a SNS ): Radar? Nie je dôvod.
Iveta Radičová (s podporou SDKU, KDH, SMK): Osobne si myslím, že je to najmä o rokovaní medzi USA a Ruskom. Vieme, že ani prezident Obama nie je presvedčený o potrebe práve takejto formy ochrany. Ale sme členskou krajinou NATO a malo by nám záležať na bezpečnosti našej i našich spojencov - tým najefektívnejším spôsobom.
František Mikloško (s podporou KDS): Umiestnenie amerického radaru na Slovensku by slúžilo na obranu proti potencionálnemu raketovému útoku z juhovýchodu. Na druhej strane dráždi Rusko, ktoré argumentuje porušením vojenskej rovnováhy medzi ním a Západom. Urobil by som politicky i diplomaticky všetko pre to, aby sa vzťahy medzi Ruskom a Západom nezhoršovali. V konečnom dôsledku by som ale ctil záväzky voči krajinám, vďaka ktorým žijeme v demokracii.
Zuzana Martináková (s podporou Slobodného fóra): Som za dohodu veľmocí USA a Ruska o znížení jadrového arzenálu oboch krajín podľa poslednej iniciatívy prezidenta Obamu. Teda nie budovanie nových, ale znižovanie existujúcich vojenských kapacít. Keď bude bezpečnejší svet, bude bezpečnejšie aj Slovensko.
Milan Melník (s podporou HZDS): Otázku „radaru" nepovažujem za aktuálnu vo svetle náznakov novej administratívy prezidenta Obamu. Vážim si postoj novej vlády USA k tomuto problému, ktorý ťaží Európu. Je to typ problému, ktorý by sa vždy mal riešiť referendom. Súhlas či nesúhlas prezidenta v tak závažnej otázke je príliš málo. Vyjadriť sa musia aj občania. (Teda, hypoteticky by sa museli, ak by otázka radaru na SK bola aktuálna.)
Milan Sidor (s podporou KSS): Rozmiestnenie akýchkoľvek základní na našom území v období, keď ako sa zdá, svet vytriezvieva z ošiaľu nešťastných vojenských avantúr, je dnes nesmierne citlivou otázkou.
Akýmkoľvek rozhodnutiam tohto typu zo strany vlády by mali predchádzať objektívne analýzy bezpečnostných rizík a ohrození, ktoré sú, pokiaľ viem v strednej Európe takmer mizivé. Územie Slovenska má však v tomto priestore v Európe strategický význam, o čom sme sa žiaľ presvedčili aj pred desiatimi rokmi. Práve v marci 1999, sa napriek istému váhaniu a pôvodným deklaráciám Národnej rady SR pod nátlakom USA, uskutočnilo osudové rozhodnutie súhlasu s preletmi ich lietadiel vzdušným priestorom Slovenska, ktoré spôsobili našim slovanským bratom v Juhoslávii veľké osobné tragédie a nesmierne hospodárske i politické škody.
Dúfam, že za tento poľutovaniahodný súhlas s preletmi bombardérov nad našim územím sa Ing. Mikuláš Dzurinda, ako syn slovansky orientovaného učiteľa pôsobiaceho na východe Slovenska, ospravedlní tak vláde, ako aj občanom Srbska ...
V súčasnosti, keď pod vplyvom nových impulzov v zahraničnej politike B. Obamu sa USA rozhodli redukovať počty vojakov na svojich 130 základniach vo svete, by bolo rozmiestňovanie akýchkoľvek vojenských základní na našom území kontraproduktívne.
Dagmar Bollová: Som Slovenka, hrdá na svoj domov a nesúhlasila by som so žiadnymi cudzími základňami /uvedený systém vlastne základňou je/. Nesúhlasím so žiadnymi cudzím vojskami na území zvrchovaného štátu. Nesúhlasila som ani v minulosti. Preto so bola sedemkrát na previerkovej komisii v roku 1969.
Kandidátka na prezidenta Dagmar Bollová sa rozhodla, že bude každý deň odpovedať na otázky SME pre prezidentských kandidátov. Zmenila tak svoje pôvodné rozhodnutie ankety sa nezúčastniť. "Prosím čitateľov denníka SME o ospravedlnenie. Moje oneskorené odpovede sú dôsledkom nedorozumenia pri prejednávaní projektu. Ďakujem," napísala Bollová SME. Dodatočne poslala odpovede aj na predchádzajúce otázky.
